Summit OSN: Kompromis v reforme
Prijatím záverečnej deklarácie sa v sobotu v New Yorku skončil trojdňový summit Organizácie Spojených národov pripomínajúci si 60. výročie jej vzniku.
Vyhlásenie prijalo aklamačne 170 delegátov vrátane 150 hláv štátov a vlád.
Deklarácia obsahuje návrh na posilnenie aktivít organizácie počnúc interným manažmentom až po spôsoby udržiavania mieru a realizácie protiteroristických opatrení. Účastníkom sa nepodarilo dohodnúť na urýchlení implementácie humanitárnych cieľov a podpísali len umiernenú verziu reformy OSN. Summit tým urobil len malý pokrok v boji proti chudobe a terorizmu, posilňovaní bezpečnosti či ochrane ľudských práv.
Mnohí lídri vrátane amerického prezidenta Georgea Busha opustili New York ešte pred oficiálnym prijatím záverečnej deklarácie. Tí, ktorí zostali, vyjadrili na jednej strane nádej v súvislosti s tým, že summit dá nový impulz rozvojovým cieľom a na strane druhej sklamanie z jeho chabého výsledku.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan ocenil bezprecedentnú dohodu v otázke medzinárodnej zodpovednosti pri zasahovaní s cieľom ochrániť civilistov pred genocídou a etnickými čistkami a zabrániť tak tomu, aby sa zopakovali masakre, aké sa udiali v Rwande, Bosne či Kosove. Za ďalší pokrok označil zriadenie komisie, ktorá bude pomáhať národom vynárajúcim sa z konfliktov, ako aj potvrdenie cieľov stanovených na summite v roku 2000 o znížení chudoby na polovicu do roku 2015.
Záverečný dokument bol prijatý konsenzom po tom, ako Venezuela odsúdila celé rokovanie ako groteskné a uprednostňujúce záujmy mocností pred malými a rozvojovými krajinami. Kuba označila podujatie za summit sebectva, arogancie a klamstiev, zatiaľ čo Bielorusko hovorilo o smutnom dni pre OSN. Prevažná väčšina krajín však takmer 40-stránkový dokument uvítala, pretože ešte v predvečer summitu boli rozdiely medzi jednotlivými štátmi také obrovské, že nebolo isté, či sa vôbec na niečom dohodnú.