Lunárne preteky Moskva prehrala
Moskva, Bratislava Mali prvý sputnik, prvého muža i prvú ženu na orbite i prvého človeka v otvorenom vesmíre. Až do polovice šesťdesiatych rokov si Sovieti udržiavali náskok vo vesmírnych pretekoch pred Američanmi. Zvrat nastal až na Mesiaci.
Pritom architekt sovietskej kozmonautiky Sergej Koroľov mal už v čase letu prvého kozmonauta predstavu dobývania Mesiaca. Na rok 1967 naplánoval jeho oblet prvou ľudskou posádkou a do ďalšieho roka prvé pristátie človeka. Vtedajší šéf Kremľa Nikita Chruščov však bol podľa jeho syna, bývalého raketového konštruktéra, k lunárnemu programu zdržanlivý.
„Keď prezident Kennedy v roku 1961 ohlásil program letu človeka na Mesiac, Koroľov prišiel za Chruščovom a žiadal, aby sme na Mesiac leteli aj my,“ povedal pre Pravdu Sergej Chruščov.
„Otec mu odpovedal, že Kennedy míňa svoje peniaze a my svoje. Jeho prioritou vtedy bolo nie to, kto pristane na Mesiaci, ale zlepšenie života ľudí – rozvoj poľnohospodárstva, výstavba bytov. Preto, keď Koroľov začal dobiedzať, Chruščov sa spýtal, koľko to bude stáť. Koroľov priznal, že nevie. »Tak choďte a vráťte sa, až keď to zrátate!«,“ zaspomínal si Chruščov junior.
Zelenú dostal sovietsky lunárny program až v roku 1964, keď ho v tajnom uznesení schválil ústredný výbor komunistickej strany. „Otca, ktorý chápal, že zdroje sú obmedzené, zvrhli a k moci prišiel rozhadzovačný Leonid Brežnev,“ povedal Chruščovov syn.
V prostriedkoch, ktoré si mohol dovoliť vyčleniť Sovietsky zväz a Spojené štáty, však bol naďalej priepastný rozdiel. Kým výdavky NASA na program Apollo dosiahli 25 miliárd dolárov, čo pri dnešných cenách zodpovedá asi 150 miliardám. Moskva na lunárne dobrodružstvo uvoľnila len 2,4 miliardy rubľov, čo bolo podľa dobového kurzu 24 miliárd vtedajších československých korún.
„Objektívne treba uznať, že v pristátí na Mesiaci sme nemali šancu Američanov predstihnúť,“ pripustil kozmonaut Alexej Leonov. „Jednoducho boli do toho vložené rádovo úplne iné peniaze,“ dodal pre Pravdu.
Leonov, prvý človek, ktorý vystúpil do otvoreného kozmu a sovietsky kandidát číslo jeden pre let na Mesiac, si myslí, že Moskva navyše zvolila nesprávnu stratégiu. „Američania sa od začiatku pripravovali na pilotovaný let. A my sme sa s podstatne nižším rozpočtom súbežne chystali na nepilotovaný aj pilotovaný let.“ Napriek tomu verí, že aj keď Rusi nemali nádej vkročiť na Mesiac pred Američanmi, mohli ho aspoň obletieť hoci aj o pol roka skôr ako oni.
V roku 1966 však legendárny sovietsky šéfkonštruktér náhle zomrel. Jeho nástupca nebol ani zďaleka taký priebojný. „Keby Koroľov žil, som presvedčený, že by sme uspeli,“ povedal Leonov. „Je mi to, prirodzene, ľúto. Veď som absolvoval tri roky náročnej prípravy nielen na oblet Mesiaca, ale aj na výsadok,“ dodal.
Keď 20. júla 1969 svet sedel pri obrazovkách a sledoval priamy prenos prvých krokov človeka na Mesiaci, v Sovietskom zväze to mohli vidieť len vyvolení.
„Naša televízia to nevysielala, propagandisti chceli znížiť význam amerického úspechu,“ zaspomínal si Leonov. „Ja som to sledoval v centre kozmického spojenia. Najskôr som cítil závisť a sklamanie, že my sme to nedokázali. Potom to však zo mňa opadlo a už som len chlapcom držal palce,“ uzavrel.
Súvisiace články
Domáce | pred 16 rokmi
