Štít bude pre Rusko terč
Svoje európske hranice Rusko olemuje raketami, varuje šéf Kremľa. Dmitrij Medvedev v stredu pohrozil, že Moskva odstúpi od odzbrojovacích zmlúv a rozmiestni nové rakety na západe a juhu krajiny, ak Spojené štáty nezohľadnia jej námietky voči chystanému protiraketovému štítu v Európe.
„Pri nepriaznivom vývoji situácie si Rusko vyhradzuje právo vzdať sa ďalších krokov v oblasti odzbrojenia a kontroly výzbroje,“ zdôraznil Medvedev. Nevylúčil pritom, že Moskva odstúpi od zmluvy o obmedzení strategických jadrových zbraní, ktorú s americkým prezidentom Barackom Obamom podpísal pred pol druha rokom v Prahe.
Medvedev už nariadil ministerstvu obrany, aby uviedlo do bojovej pohotovosti rádiolokačnú stanicu varovania pred raketovým útokom, ktorá sa nachádza v Kaliningrade na západe Ruska, a aby v rámci vytvárania systému protivzdušnej a kozmickej obrany zosilnilo ochranu objektov strategických jadrových síl. Nové strategické rakety budú vybavené čerstvo vyvinutými bojovými hlavicami a ďalšími systémami umožňujúcimi prenikať protiraketovou obranou.
Ruské ozbrojené sily tiež dostali za úlohu vypracovať opatrenia, ktoré v nevyhnutnom prípade ochromia informačné a riadiace prostriedky cudzieho protiraketového štítu. „Tieto opatrenia sú adekvátne, efektívne a nevyžadujú veľké náklady,“ zdôraznil Medvedev, ktorý nedávno odvolal ministra financií Alexeja Kudrina, lebo ten otvorene kritizoval prezidenta za príliš drahé zbrojné programy.
„Ak sa tieto opatrenia ukážu ako nedostatočné, Ruská federácia rozmiestni na západe a juhu krajiny moderné útočné systémy umožňujúce palebné napadnutie európskej súčasti protiraketovej obrany USA. Jedným z týchto krokov sa stane rozmiestnenie rakiet Iskander v Kaliningradskej oblasti,“ varoval ruský prezident. Moskva tento týždeň naznačila, že rakety Iskander, ktoré majú dolet do 500 kilometrov, by mohla rozmiestniť ešte aj v susednom Bielorusku a v juhoruskom Krasnodarskom kraji.
Rozmiestnením rakiet Iskander pri Kaliningrade hrozila Moskva už v odpovedi na plány predchádzajúceho amerického prezidenta Georgea Busha umiestiť v Česku radar a v Poľsku základňu protiraketových striel. Bushov nástupca Obama síce spustil „reštart“ v rusko-amerických vzťahoch a Bushove plány zmenil, ale plne sa ich nezriekol. O prípadnej ruskej účasti na projekte sa rokuje od minulého roka, ale ku kompromisu sa dospieť nepodarilo, a to ani na nedávnych rozhovoroch šéfov Kremľa a Bieleho domu v Honolulu.
Medvedev pripustil, že je ešte čas sa dohovoriť. Rusko podľa neho nezatvára dvere pred ďalším rokovaním a je naďalej ochotné sa podieľať s NATO na spoločnom systéme protiraketovej obrany, v ktorom by malo rovnoprávnu úlohu. Ale odmieta program, ktorý je schopný v priebehu piatich až ôsmich rokov oslabiť ruský odstrašujúci potenciál a narušiť strategickú jadrovú rovnováhu.
Ruský prezident Washingtonu vyčíta, že Moskvu stavia pred hotové fakty. „Len nás presviedčajú, že ich plány nie sú zamerané proti Rusku. Ale keď žiadame, aby (tieto uistenia) boli dané na papier v podobe jasných právnych záväzkov, nasleduje tvrdé odmietnutie,“ povedal.
Realizácia amerického programu, rozčlenená do roku 2020, počíta s rozmiestnením prvkov protiraketovej obrany v širokom pásme od severnej Európy po Čierne more. Prvé protiraketové komplexy sa majú objaviť v Rumunsku a Poľsku, k plánu už pristúpilo aj Turecko a Španielsko.
Ruskí komentátori pripúšťajú, že Washington sa od protiraketovej obrany zrejme odradiť nedá, a „reštartu“ veštia chmúrnu budúcnosť vzhľadom na očakávaný návrat Vladimira Putina do Kremľa a na neisté vyhliadky Obamu na zotrvanie v Bielom dome.