Dobrý deň, máme pre vás srdce
"Pripúšťam, že oznámenie o tom, že pre pacienta máme srdce, je veľmi silným telefonátom a emócie sa z toho nedajú celkom vylúčiť," hovorí koordinátor transplantácii srdca...
Šesť rokov, toľko pracuje MUDr. Milan Luknár v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave. Už si nespomína, koľkým čakateľom na transplantáciu odvtedy tento lekár z oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca volal tú čarovnú formulku: „Máme pre vás srdce…“ Vlastne nejakú univerzálnu vetu v tomto smere ani nepoužíva. „Každý pacient je totiž iný,“ hovorí. „Pripúšťam, že oznámenie o tom, že pre pacienta máme srdce, je veľmi silným telefonátom a emócie sa z toho nedajú celkom vylúčiť. S čakateľmi na srdce sa totiž dlhodobo stretávame, vracajú sa k nám a budú sa vracať na vyšetrenia aj po transplantácii. Voperovanie nového srdca je pre nich obrovská nádej na život, zároveň však predstavuje aj isté riziko. Odhliadnuc od toho, ak oznamujem, že pre niekoho máme srdce, znamená to aj – niekto iný zomrel.“
Čakám na túto chvíľu mesiace
Smrteľne chorí, čo nemajú iné východisko, len sa podrobiť transplantácii, ak chcú žiť, prijímajú okamihy napĺňania sa osudu rôzne. „Sú pacienti na čakacej listine, ktorí si v bežnom živote ani neuvedomujú, že stále, každú sekundu, čakajú na zákrok. Hocikedy im môže zazvoniť telefón s týmto oznámením, a keď sa tak stane, v konečnom dôsledku sú zarazení, dokonca sa môžu preľaknúť. Iní s úľavou povedia: Viete čo, čakám na túto chvíľu mesiace. Do telefónu neplačú, neskôr sa niektorí priznajú, že sa po skončení hovoru neubránili slzám. Je to stručný telefonát, rýchly. Snažím sa, aby nebol úradný. Obyčajne v ňom vyjadrím pacientovi podporu, zaželám mu šťastnú cestu k nám, pretože ani tá nemusí byť bez rizika – predovšetkým v noci odniekiaľ z východného Slovenska… Ak mi príjemca povie, že sa teší, je to tá najlepšia reakcia. Znamená, že si je vedomý rizika, ale zároveň aj nádeje na nový život.“
Stalo sa, hoci je to extrémne zriedkavé, že čakateľ transplantáciu pri takomto telefonáte odmietol. „Jednoducho sa preľakol a rozhodol sa žiť ďalej s vedomím, že asi čoskoro zomrie. Chápem to a nikoho za to neodsudzujem. Transplantácia je veľká operácia, človeku vyberú z hrude srdce, chvíľu je bez neho, našijú mu iné. Na druhej strane niet času z našej strany na nejaké prehováranie, vysvetľovanie a už vôbec nie na to, aby nám o dve hodiny zavolal: Tak dobre, ja prídem. Na rade je automaticky ďalší vhodný pacient z čakacej listiny. Ten, čo raz odmietol, síce ešte môže v budúcnosti dostať šancu, je to však pre nás signál, že niečo nie je v poriadku. Potenciálnych príjemcov srdca totiž podrobne vyšetrujeme aj zo psychologickej stránky. Musíme si byť istí, že zvládnu telesnú aj psychickú záťaž, ktorú transplantácia srdca prináša i obdobie po zákroku spojené s doživotným užívaním liekov, kontrolami.“
Nezáleží na tom, či je mužské alebo ženské
Doktor Luknár síce s úsmevom pripúšťa, že sladkosti má rád, ale rozhodovanie o tom, ktorý čakateľ na srdce sa dostane v konkrétnej chvíli na rad, neovplyvnia ani tony obľúbenej horkej čokolády v podobe úplatku. „Uprednostňovanie toho-ktorého pacienta na základe iných kritérií ako prísne medicínskych je absolútne vylúčené.“
Na Slovensku sú štyri odberové centrá – v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Martine. Potenciálneho darcu orgánov je vždy potrebné previezť do jednej z týchto centrálnych nemocníc, kde sa oňho starajú lekári z oddelenia akútnej medicíny. "Jestvuje zoznam potenciálnych čakateľov na srdce, tých sú stovky. V danej chvíli majú relatívne dobrú kvalitu života, ale vieme, že ich ochorenie sa pravdepodobne časom zhorší natoľko, že raz budú transplantáciu srdca nevyhnutne potrebovať.
„Zoznam tzv. aktuálnych čakateľov je užší, obyčajne sú na ňom asi dve desiatky horúcich kandidátov od 20 do 60 rokov,“ vysvetľuje koordinátor transplantácií, ktorého práca sa od okamihu oznámenia o potenciálnom srdci pre chorého pacienta možno väčšmi podobá na telefonický dispečing. "Sú aj urgentní kandidáti, tí by bez transplantácie vo veľmi krátkom čase neprežili. Takí majú vždy prednosť.“
Nikdy sa však nedá povedať, kto konkrétne je prvý na rade. Základným kritériom pri transplantácii srdca je zhodná krvná skupina darcu a príjemcu. Potom je to hmotnostná kategória, pretože nemožno z tela stokilového človeka voperovať orgán do hrudnej dutiny drobného, vyziabnutého pacienta, ktorý má už doslova smrť na jazyku, pretože celé týždne sa pre zlyhávajúce vlastné srdce nedokázal ani najesť. Zohľadňuje sa aj kritérium veku a to, ako dlho pacient na transplantáciu čaká. Je jedno, či ide o srdce muža alebo ženy. V prípade transplantácie na tom vôbec nezáleží.
Srdce na svojom mieste
Zvoní telefón. V odberovom centre majú potenciálneho darcu a doktor Luknár má ako jeden zo štyroch koordinátorov transplantácií srdca v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb práve službu. Poznačí si údaje, ktoré je potrebné vedieť o darcovi. Od tejto chvíle sa žeravia telefonické linky. Z aktuálneho zoznamu príjemcov vyberie vhodného príjemcu a oznámi to kardiochirurgovi, ktorý by mal operovať. Ten musí darcu a príjemcu akceptovať na základe svojich kritérií. Ak povie áno, treba zorganizovať odberový tím.
Odoberajúci chirurg a jeho inštrumentár cestujú za srdcom na odberové miesto. Ak je to až na východe Slovenska, najlepšie letecky. Dopravu im treba zorganizovať. „Horšie je, ak je noc, hmla alebo nejaké extrémne počasie,“ vzdychne si koordinátor. Cestou tam sa ešte netreba až tak veľmi ponáhľať, ale od okamihu vyňatia srdca z hrude darcu, to znamená prerušenia krvného obehu, plynie tzv. ischemický čas. A ten by mal trvať maximálne 3 – 4 hodiny, pretože od tejto rýchlosti závisí aj dlhodobý vývoj po transplantácii.
Doktor Luknár dvíha slúchadlo a volá príjemcovi. Vždy má naňho viacero kontaktov, ale v čase mobilných telefónov je všetko jednoduchšie. Zisťuje možnosti, ako pacienta čo najrýchlejšie dopraviť do Bratislavy. „Zatiaľ sa nič závažné na ceste sem nestalo,“ spomína si. „Spomínam si len na jednu úsmevnú príhodu, hoci vtedy nešlo o transplantáciu, keď vrtuľník s pacientom musel zosadnúť v poli, pretože ten musel ísť na malú stranu. Pilot asi veľkú radosť nemal, ale keď sa pacient vymočil, dorazil k nám celý vysmiaty.“
Niekedy sa môže stať, že príjemca je už nachystaný, dokonca leží na operačnej sále, keď odoberajúci chirurg zavolá, že otvoril hrudný kôš darcu, ale srdce napriek všetkým podrobným vyšetreniam nie je z rôznych dôvodov v stopercentnom poriadku. Alebo sa stav darcu po mozgovej smrti nečakane prudko zhoršil a bolo nutné ho resuscitovať. Vtedy je nutné zákrok zrušiť a do sŕdc všetkých zúčastnených sa vkradne sklamanie. Ale aj o tom je život, hoci v tomto prípade hovoríme o jeho odvrátenej stránke. Stať sa môže dokonca aj to, že príjemca srdca má práve nejaké akútne horúčkovité ochorenie, alebo mu aktuálne odhalia poškodenie obličiek a nemôže sa zákroku podrobiť.
„Dispečerovi života,“ doktorovi Luknárovi sa po prvý raz uľaví až vo chvíli, keď sa už na operačnej sále začne samotná transplantácia. Jeho časť práce sa pre ten okamih skončila. Vie, že má srdce na svojom mieste. Doslova.
Najčítanejšie
