Discovery vyletel do kozmu
Americký raketoplán Discovery o 16:39 SELČ odštartoval do kozmu. Raketoplán bez problémov dosiahol obežnú dráhu Zeme. Dve minúty po štarte sa oddelili prídavné motory na pevné palivo a asi po ôsmich minútach sa odpojila aj hlavná palivová nádrž.
„Naše dlhé čakanie sa skončilo. V mene miliónov ľudí, ktorí pevne veria v to, čo robíme, vám prajem veľa štastia… a hore si to užite,“ povedal astronautom pred štartom riaditeľ štartu Mike Leinbach.
V rámci predštartovných príprav sa mu podarilo zdolať kľúčovú prekážku. Všetky ukazatele paliva počas plnenia nádrže fungovali bez problémov. Zlepšilo sa tiež počasie.
Do raketoplánu po trinástej hodine nastúpila sedemčlenná posádka na čele s veliteľkou Eileen Collinsovou. Po raňajkách, poslednom jedle pred štartom, astronauti s úsmevom pred kamerami pózovali v havajských košeliach, uviedla agentúra AP. Košele však pri nastupovaní už vystriedali typické oranžové skafandry.
Pre problémy jedného zo senzorov musel Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pred dvoma týždňami odložiť prvý a mimoriadne očakávaný štart raketoplánov po vyše dvoch rokov dlhej odmlke spôsobenej haváriou Columbie v roku 2003. Posledný test fungovania senzorov i ďalších prístrojov raketoplánu Discovery sa uskutočnil tridsať minút pred štartom.
V pondelok predstavitelia NASA uviedli, že by v štartovných prípravách možno pokračovali, aj keby sa vyskytli rovnaké problémy ako pred dvoma týždňami. Kozmická agentúra pritom po havárii Challengeru v roku 1986 sama zaviedla pravidlo, že správne musia fungovať všetky palivové senzory, od údajov ktorých závisí presné zastavenie motorov pri výstupu komplexu do kozmu.
Zástupcovia NASA sa cez víkend obávali, že by štart mohli ohroziť formujúce sa búrky. V okruhu 37 kilometrov od štartovnej plošiny sa pri štarte nesmie objaviť žiadna z nich. V utorok oznámili, že riziko zlého počasia kleslo zo 40 na 20 percent.
Ak by sa štart v utorok nebol podaril, ďalší pokus by bol možný najskôr 9. septembra. Raketoplán môžu totiž vypustiť iba počas niekoľko minút trvajúceho „štartovacieho okna“, ktoré závisí od polohy Medzinárodnej vesmírnej stanice na obežnej dráhe. Štartovať tiež musí podľa NASA za denného svetla, aby bolo možné jeho let sledovať viac než sto kamerami.
Štart na floridskom Myse Canaveral a v jeho okolí sledovalo okrem expertov a vesmírnych nadšencov aj mnoho VIP hostí. Napríklad prvá dáma Spojených štátov Laura Bushová, jej švagor a guvernér Floridy Jeb Bush či rodiny členov posádky Columbie.
Discovery bude na svojej zhruba dvanásťdňovej misii najmä testovať bezpečnostné vylepšenie a úpravy prístrojov, ku ktorým NASA pristúpil v reakcii na haváriu Columbie, pri ktorej prvého februára 2003 zahynulo všetkých sedem členov posádky. Dopraví tiež zásoby na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorá bol počas odstávky raketoplánov závislá iba od dodávok ruských plavidiel.
NA ŠTART DISCOVERY JE POTREBNÉ:
- bezchybné fungovanie všetkých prístrojov a súčiastok, ktorých má raketoplán dva a pol milióna
- počasie bez búrok, ktoré sa nesmú objaviť v okruhu 37 kilometrov od štartovnej plošiny
- aby súhlasila poloha Medzinárodnej vesmírnej stanice
- musí byť deň – raketoplán nemôže štartovať v noci