redaktorka oddelenia ekonomiky
Novinárska skratka: lb
E-mail:
Osobná stránka: http://lenkabuchlakova.blog.pravda.sk/
Lenka Buchláková vyštudovala Paneurópsku vysokú školu v Bratislave, odbor Masmediálna a marketingová komunikácia. Od roku 2006 pracovala vo viacerých lokálnych televíziách na Slovensku, kde sa venovala doprave a komunálnej politike. Neskôr pôsobila ako ekonomická redaktorka v denníku Hospodárske noviny. Od roku 2011 pracuje ako ekonomická redaktorka v denníku Pravda. Vo svojej práci sa venuje predovšetkým makroekonomike, daňovej politike a ekonomike štátov EÚ. V roku 2016 získala certifikát z medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations v Ženeve. Aktuálne diaľkovo študuje medzinárodné vzťahy a európske štúdiá na University of Cambridge vo Veľkej Británii, kde sa prioritne venuje politickej a ekonomickej globalizácii a jej vplyvu na krajiny strednej a východnej Európy.
Briti po tom, čo si zvolili odchod krajiny z Európskej únie, sa ekonomicky čoraz viac prepadávajú. Svedčí o tom pokles aj hospodárskeho rastu.
Meno slovenského ministra financií Petra Kažimíra (Smer) sa za posledné roky spomínalo v súvislosti s viacerými lukratívnymi postami v zahraničí.
Slovenskej ekonomike sa darí až príliš. Podniky začínajú narážať na možnosti, ktoré im krajina dáva, pracovné miesta ostávajú neobsadené.
Bank of England predpokladá, že Londýn, ktorý je centrom európskych bánk, stratí po brexite až 75-tisíc pracovných miest. A to je len začiatok.
Európsky štatistický úrad má v poslednom čase výrazný vplyv na chod Slovenska.
Zďaleka nie je krajom, ktorý má najlepšie finančné zdravie. Okrem toho kraj trápia stále rozbité cesty či podpora sociálnej oblasti.
Za štyri roky bolo zrekonštruovaných v rámci úverových a vlastných zdrojov trnavskej župy 81 kilometrov ciest celkovo za 25,1 milióna eur.
Kraj vytvoril sekciu "Otvorená župa", na ktorej začal zverejňovať množstvo dovtedy neprístupných materiálov.
Nitriansky samosprávny kraj hospodári v roku 2017 s vyrovnaným rozpočtom na úrovni 182,4 milióna eur.
Žilinský samosprávny kraj znižoval v posledných rokoch postupne svoje zadlženie a stransparentňoval svoje fungovanie.
Banskobystrický kraj, v ktorom nezamestnanosť momentálne dosahuje vyše deväť percent, sa za posledné volebné obdobie zhoršil v transparentnosti.
Nielen Prešov, ale samotný kraj potrebuje podľa odborníkov čím skôr plnohodnotný diaľničný obchvat, ktorý by priniesol do regiónu nové pracovné miesta.
Neslávne za vlaňajšok skončila košická župa aj v hodnotení transparentnosti, ktoré každoročne robí Transparency International Slovensko.
Svet neobmedzených možností, v ktorom žijú mnohí superboháči a ich úspešné nadnárodné firmy, si väčšina Slovákov nedokáže predstaviť.
Susedné Česko je po voľbách a aktuálne je v hre politické a ekonomické smerovanie.
Susedné Česko ide po voľbách cestou, ktorá smeruje do neznáma. Na politickej mape sa krajina obracia chrbtom k euru, ktoré sa stáva symbolom Západu a budúceho jadra EÚ.
Voliči v Česku pri hlasovaní zohľadnili, že životná úroveň v krajine rastie, ale Nemecko je stále ďaleko.
Keď slovenskú korunu vystriedalo euro, mnohí ľudia boli pesimistickí. Mzdy sú však teraz asi o tretinu vyššie ako v roku 2008, keď sme eurami neplatili.
Rakúsku po voľbách hrozí radikalizácia. Spozornieť by mali desaťtisíce Slovákov, ktorí buď bývajú v prihraničných oblastiach, alebo do Rakúska dochádzajú za prácou.
Samostatnosť Katalánska, ale aj finančné problémy Talianska ohrozujú krehkú ekonomickú stabilitu EÚ.
Štát chce, aby stavebné sporiteľne pri schvaľovaní sporenia pozerali viac na adresnosť a efektívnosť.
O dva roky by mala vláda hospodáriť vyrovnane. Teda minie len toľko, koľko bude mať v štátnej kase, a nebude sa zadlžovať. Deklaruje to rezort financií v rozpočte na nasledujúce tri roky.
Mnohé európske banky, ktoré v súčasnosti pôsobia v londýnskom City, postupne presúvajú svoje pobočky do Európy. Dôvodom je tzv. brexit.
Slovákom na výplatných páskach už svieti viac peňazí ako Poliakom či Maďarom. Zároveň sa slovenské platy dotiahli na české.
Stravné lístky, ktorými ľudia platia nielen za obedy, ale aj za nákupy v obchodoch, boli podľa Protimonopolného úradu SR zneužívané gastrolístkovými firmami.