Ako cestovať do Chorvátska

Len vlani cestovalo do Chorvátska autom viac ako 100-tisíc turistov. Tento rok to určite nebude menej. Aj preto, že Chorváti na nátlak hotelierov nakoniec zrušili plánovaný zákaz individuálneho dovozu mäsa a mliečnych výrobkov, ktorý mal vstúpiť do platnosti od júna.

Aj keď sa cesta k Jadranu po nových rýchlostných komunikáciách podstatne zjednodušila a zrýchlila, stále vás na trase počas hlavnej turistickej sezóny čaká viacero nástrah. Absolvovali sme preto za vás cestu do Dubrovníka z Bratislavy a Košíc na vlastnej koži, aby sme získali predstavu o vzdialenostiach a časoch a kritických úsekoch.  Pritom sme sa snažili znížiť náklady za diaľničné poplatky. Naše skúsenosti a podrobný popis trasy nájdete na nasledujúcich stranách.

Bratislava – Záhreb

Pre celé západné Slovensko je jednoznačne najvýhodnejšie ísť do Chorvátska cez Bratislavu, prípadne hraničné prechody Medveďov a Komárno. Vodiči autobusov, ktorí vozia turistov k Jadranu, dokonca tvrdia, že to platí napríklad aj pre tých, ktorí vyrážajú z okolia Banskej Bystrice. Do Bratislavy vedie totiž už pomerne veľa rýchlych diaľničných úsekov. V Bratislave sa navyše môžete rozhodnúť, či sa ďalej vydáte komfortnou Rakúskou diaľnicou a potom cez diaľničné komunikácie v Slovinsku do Chorvátska, alebo dáte prednosť nediaľničnej ceste cez Maďarsko na hraničný prechod Redič a Mursko Središte do Chorvátska. Maďarská cesta má svoje výhody.

Vyhnete sa nákupu drahých diaľničných známok v Rakúsku a Slovinsku a v konečnom dôsledku aj v Maďarsku, keďže tu neprechádzate nijakým plateným úsekom. Úspora nie je zanedbateľná. Rakúska známka stojí, ak cestu neplánujete na menej ako desať dní, 718 Sk,  no a k tomu musíte pripočítať ďalších 35 Euro (asi 1 100 Sk) za použitie slovinských diaľnic. Táto krajina totiž ruší od prvého júla mýtny systém pre osobné autá a zavádza systém nálepkový. Ten je určite komfortnejší, keďže cez sezónu už nebudú mýtne miesta vytvárať zápchy, no rozhodne nie lacnejší. Aj keď Slovinci neotvorili nové úseky diaľnic, nový systém vytiahne z vašej peňaženky viac peňazí. Diaľničná nálepka má najkratšiu platnosť pol roka!

Cesta z Rajky alebo z Komárna cez Csornu a Sombathely na Redics nie je síce prechádzka ružovou záhradou, ale ak vyrazíte na noc alebo veľmi skoro ráno, dá sa úsek v dĺžke 210 km absolvovať za necelé tri hodiny. V nijakom prípade necestujte týmto úsekom v piatok, v sobotu a už vôbec nie cez deň. Zmieriť sa musíte s množstvom obcí s obmedzenou rýchlosťou až na 30 km/h a priam nekonečnými úsekmi mimo obce s maximálnou povolenou rýchlosťou 60 či 70 km/h. Stratíte možno hodinu a pol v porovnaní s cestou cez Rakúsko, ale ušetríte minimálne 1 800 korún, čo je jedna nádrž benzínu. Rozhodne sa však nesnažte porušovať rýchlosť, na tomto úseku sú častými hosťami maďarskí policajti.

Smerom do Chorvátska prechádzate z hraničného prechodu Rédics cez 11 km dlhý slovinský úsek na hraničný prechod Mursko Središte. Úsek je smerovaný cez nedokončenú diaľnicu (asi 3 km) s prikázanou päťdesiatkou a veľmi neprehľadným značením. Dúfajme, že Slovinci nebudú vyžadovať od júla za jeho použitie diaľničnú nálepku. Radšej použite starú cestu. Na prechode Mursko Središte vychádzate zo Shengenu a tak sa pripravte na kontrolu pasov alebo občianskych preukazov. Nie je vylúčené, že sa tu budú vytvárať kolóny. Ak nebudete prechádzať v skorých raných hodinách alebo v noci, radšej dajte prednosť rakúskej verzii trasy.

Z Murskeho Središťa máte ešte asi 37 km na výjazd na chorvátsku diaľnicu vo Varaždíne. Úsek vedie aj obcami, no nie je naozaj dlhý. Odtiaľ začína oveľa komfortnejšie cestovanie, aj keď táto časť diaľnice je cez deň veľmi frekventovaná, v Záhrebe ste za polhodinku.

Košice – Záhreb

Z východného Slovenska sa cesta do Chorvátska (na Záhreb) veľmi zjednodušila. Bez platieb za diaľnicu sa však nezaobídete. Maďari síce ceny v porovnaní s minulým rokom nezvýšili, no prešli na úplne no systém. Diaľničné známky nahradili elektronickou registráciou, takzvanými  e- Mátricami. Cena za 4-dňovú registráciu je 7,5 eura. Znamená to však, že na nálepky na Slovensku už nekúpite. Zaregistrovať sa môžete síce aj na niektorých hraničných prechodoch, no tu, ako napríklad v Rajke, môžete čakať aj pol hodiny v rade vo veľmi nedôstojných podmienkach. Platiť sa dá aj v eurách, korunách a dokonca českých korunách. V sezóne to musí byť časovo ešte oveľa náročnejšie. Komické je, že na cenníku vo viacerých jazykoch je slovo  „deň preložené ako „slnečný.“ Tiež sa pousmejete nad cenníkom toalety, keďže kurz slovenskej a českej meny je rovných
1 : 2.

Výhodnejšie je preto zaplatiť e-Mátricu na niektorej z veľkých púmp, kde vám tiež poslúžia eurá. Na registráciu potrebujete doklad od auta.

Z Košíc po Miškolc síce nie je diaľnica, no cesta je veľmi kvalitná s veľkým podielom úsekov s povolenou rýchlosťou až 110 km/h. Odtiaľ sa dostanete takmer prázdnou novou diaľnicou až do Budapešti. Cestu dlhú 170 km máte za sebou za hodinu a štvrť. V Budapešti však nastávajú prvé problémy. Na južný obchvat Budapešti M0 vedie po západnej strane nesmierne preplnený 6-kilometrový úsek plný semaforov a kamiónov. V nijakom prípade neprechádzajte Budapešťou v čase ranej zápchy. Cestu si naplánujte tak, aby ste tu prešli pred šiestou ráno alebo až po deviatej. Tak či tak vám prejazd maďarskou metropolou dlhý 50 km potrvá takmer hodinu.

Z Budapešti je opäť k dispozícii rýchla diaľnica až po Kerestúr za Balatonom. K hraničnému prechodu Letenyi-Goričan s Chorvátskom je to však ešte okolo 37 km starou cestou s obmedzenou rýchlosťou na 50 či dokonca 40 km/h. Keďže Maďari finišujú s posledným úsekom diaľnice, je stará cesta vo veľmi zlom stave. Samotný diaľničný prechod Létenyi – Goričan je už však vybudovaný v diaľničnom profile. Je však pravdepodobné, že aj tu sa pri výjazde zo Shengenu stretnete v sezóne s dlhšou hraničnou kontrolou. Tu si môžete zameniť eurá za kuny v kurze 1
Euro – 6,9 HRK (4,50 Sk za Kunu).

Pumpy na diaľniciach majú dostatočnú frekvenciu a nie je tu problém platiť za palivo či potraviny v eurách. Celý úsek Maďarska z Košíc má 500 kilometrov a dá sa bez väčších problémov aj s prestávkami absolvovať za šesť a pol hodiny. Pozor na políciu. Cestou z Košíc sa môžete stretnúť aj so štyrmi radarovými kontrolami. Potom už vychádzate na chorvátsku diaľničnú sieť. Do Záhrebu je to ešte 120 km, čo je hodina cesty, aj keď je diaľnica pomerne frekventovaná.

Záhreb – Šestanovac

Ďiaľnice môžeme Chorvátom len a len závidieť. Nie sú práve najlacnejšie, za kilometer jazdy zaplatíte po prepočte priemerne 1,85 Sk, no cestovanie je v porovnaní s minulosťou neporovnateľne rýchlejšie, bezpečnejšie a komfortnejšie. Čerpacie stanice sú od seba vzdialené maximálne 40–50 km. Toalety sú zadarmo, deti majú k dispozícii detské ihrisko a ženy s bábätkami miestnosť na prebaľovanie. Nájdete tu aj sprchy. Ceny za palivo sú regulované, takže nemá zmysel špekulovať nad nákupom mimo diaľnice a podobne.

Asfaltový koberec je v perfektnom stave. Na odbočke do Rijeky ste normálnym tempom zo Záhrebu aj s prestávkami za hodinu. Potom sa diaľnica uvoľňuje. Pri Zadare ste za ďalšie dve a pri Splite za ďalšiu hodinu. Diaľnica pokračuje ešte 35 km po Šestanovac, kde je možné zísť na starú Jadranskú magistrálu do Baška Voda. Cestou máte nádherné výhľady a prechádzate sériou tunelov. Najvýznamnejšie z nich Mala Kapela a Sveti rok, majú viac ako päť kilometrov. Ale pozor! Oba diaľničné tunely sú sprevádzkované zatiaľ len v jednom tubuse. Otvorené budú až na budúci rok, čo znamená takmer isté riziko zdržania. Už minulú sezónu sa tu vytvárali niekoľkohodinové kolóny. Profesionálni vodiči radia preto turistom jednoznačne necestovať na juh Chorvátska  v piatok ani v sobotu! Ideálne je zvoliť si niektorý z dní od pondelka do štvrtka.

Na výjazdoch môžete platiť kartou, v kunách, eurách a dokonca kombinovať eurá s kunami, čo je výhodné najmä pri opúšťaní Chorvátska. Zbavíte sa tak chorvátskej meny do poslednej lipy (chorvátsky halier).

Aj chorvátske diaľnice sú pod dohľadom polície. Riskovať sa v súvislosti s novoprijatým cestným zákonom naozaj neplatí. Lepšie je obdivovať prekrásnu prírodu, ktorá po prechode cez tunel Sveti Rok dostáva úplne iný ráz.

Záhreb  – Rijeka

Zo Záhrebu vedie diaľnica až do Rijeky. Napriek tomu sa môže práve tento 87-kilometrový úsek stať neuralgickým bodom cestou na Istriu. Zo Záhrebu je síce diaľnica vychádza v plnom profile, no s obmedzenou rýchlosťou na 100 km/h. Asi po dvadsiatich kilometroch začína úsek deviatich tunelov sprevádzkovaných len v jednom tubuse. Za tunelom Sleme Chorváti ešte len stavajú ľavý profil diaľnice, takže o zápchy tu určite nebude núdza. Podobná situácia tu bola už vlani. Nič nezmení ani fakt, že niektoré z tunelov budú dokončené ešte túto sezónu. Cesta na Istriu je preto pravdepodobne výhodnejšia predsa len cez  Rakúsko a potom slovinské úseky diaľnic (Gratz – Maribor – Ljubljana). Počítať treba aj s preplnenými čerpacími stanicami.

Šestanovac – Dubrovník

V Šestanovaci končí akýkoľvek komfort cestovania. Nový diaľničný úsek do Ploče Chorváti dokončiť nestihli. Otvorený bude až budúcu sezónu. Smerom na Dubrovník, vzdialený ešte necelých 200 kilometrov,  vám teda ostávajú dve známe alternatívy.  Zísť v Šestanovaci na Jadranskú magistrálu do Baška Voda alebo pokračovať starou cestou a na magistrálu zísť o sto kilometrov ďalej.

Problém starej cesty, ktorá sa tiahne paralelne s výstavbou novej diaľnice cez Zagvozd a Kozicu, je v tom, že slúži aj ako servisná cesta na výstavbu, a v tom, že sa s ním túto sezónu pre turistické potreby už nerátalo. Po Zagvozd je cesta v katastrofálnom stave, so zničenými krajnicami a profilom pripomínajúcim  jednosmernú cestu, na ktorej je problém sa vyhýbať. Usek pripomína skôr stavenisko. Cez sezónu si tu možno len ťažko predstaviť premávku. Aj malá kolízia môže spôsobiť totálny kolaps dopravy. Navyše je cesta veľmi nebezpečná. Od Zagvozdu začína pomerne slušná cesta, no riskovať tento úsek sa neoplatí.

Ak zídete na Jadranskú magistrálu už pri Šestanovaci, nebudete na tom, čo do rýchlosti cestovania, oveľa lepšie, no budete mať aspoň prekrásny výhľad na Jadran a možnosť zastaviť sa v reštauráciách či kúpiť v stánkoch pri ceste typickú Travaricu, med alebo mandarínky. Cez sezónu však počítajte s tým, že tých dvesto kilometrov vedúcich pri mori a turistické strediská (Makarska) a úseky s obmedzenou rýchlosťou na 60 či 50 km/h vám pokojne zoberú z časového plánu štyri hodiny. Tankovanie tu môže byť veľký problém. Už na začiatku sezóny sa na čerpacích staniciach vytvárali rady. Natankujte radšej ešte pred výjazdom z diaľnice.

Zaujímavým bodom magistrály je prechod cez 15 km dlhé pobrežie Bosny a Hercegoviny, asi 50 km pred Dubrovníkom. Musíte tu podstúpiť colnú kontrolu, no colníci nerobia problémy. Víza už nie sú potrebné, môžete sa však stretnúť s vyžadovaním zelenej karty! V Bosne môžete pokojne platiť kunami a oplatí sa tu aj natankovať. Najmä cestou späť. Ceny pohonných hmôt sú tu totiž nižšie ako v Chorvátsku. Pri výjazde z Bosny opäť absolvujete kontrolu, no a za hodinku ste v Dubrovníku.