reportér
Vyštudoval novinárstvo na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v Pravde (jej vtedajšej víkendovej prílohe P 24) začal pracovať v roku 1969, v rokoch 1972 - 1986 pôsobil v týždenníku Nové slovo, potom opäť v Pravde ako jej stály moskovský spravodajca (do roku 1991). V rokoch 1995 - 1996 bol šéfredaktorom Pravdy, neskôr komentátorom a reportérom. Je nositeľom ocenenia Krištáľové krídlo za rok 1997, ceny SAV za popularizáciu vedy v roku 2007 a niekoľkých ocenení Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti sa venuje prevažne publicistike o najnovších slovenských dejinách a rozhovorom so známymi osobnosťami vedy a kultúry.
Volebná kampaň Donalda Trumpa bola ako z Hitlerovej príručky a viaceré jeho výroky vyznievajú, ako keby sa inšpiroval knihou Mein Kampf. Je naozaj možné hľadať paralely so súčasnosťou?
Jednou zo záhad novembrových udalostí spred 35 rokov je postoj Kremľa. Kým západné mocnosti nežnú revolúciu privítali, vtedajšia Moskva pomerne dlho mlčala.
Všetci medici kedysi skladali Hippokratovu prísahu. Dnes ju nahradil promočný sľub. Počas štrajku lekárov sa možno postarať o urgentných pacientov, ale čo s ostatnými? Ako sa s tým vyrovnali v minulosti?
Zradcov dolapili. Padla pasca. Pomsta za zradu. Týmito a podobnými titulkami oznamovali ľudácke noviny pred 80 rokmi zajatie povstaleckých veliteľov komandom SS.
Opäť je tu výročie Československej republiky a človeku nevdojak napadá otázka: Čo by sa bolo stalo, keby nevznikla? Vznikol by samostatný slovenský štát už v roku 1918?
Nebáť sa a nekradnúť. Autorstvo tohto hesla zvyčajne pripisujú Tomášovi G. Masarykovi, prvému československému prezidentovi. V skutočnosti ho však vytvorili novinári a časom doplnili o ďalšie slovo.
Postarať sa o pracovníka od narodenia až po smrť. S týmto krédom prišiel Tomáš Baťa a uskutočňoval ho v praxi. Pred 100 rokmi sa začala zlatá éra takzvaného batizmu v Česku a neskôr i na Slovensku.
Prečo oslavujeme hrdinov bitky na Dukle 6. októbra? Lebo podľa zákonodarcov práve v tento deň roku 1944 prekročili vojaci 1. československého armádneho zboru hranice ČSR.
Nedávna veľká voda pripomenula pamätníkom jednu z najväčších dunajských povodní. Tých pamätníkov už veľa nežije, a nielen preto, že odvtedy uplynulo 70 rokov. Podobné katastrofy sa vtedy viac-menej utajovali.
Zohnať mladého lekára do prázdnej vidieckej ambulancie je dnes hotové umenie. V Česku zvažujú i krajnú možnosť, ktorá má stúpencov aj u nás. Čo tak obnoviť umiestenky?
Čoraz viac štátov NATO obnovuje povinnú vojenskú službu pre mladých mužov. A niektoré i pre mladé ženy. Slovensko zatiaľ uvažuje len s obmedzeným výcvikom dobrovoľníkov.
Kanalizácia počká. Problém si podávali nielen vlády, ale aj vedenia žúp a krajov, "otcovia" miest i obecné zastupiteľstvá. Nielen po nežnej revolúcii. Odnepamäti.
Viete, že sú štáty, ktoré nemajú ústavu? A ďalšie, ktoré ju nemajú v písomnej alebo kodifikovanej podobe? Taktiež sú mnohé štáty, ktoré nemajú Deň ústavy. A vidíte, Slovenská republika to všetko má!
Ktosi nazval územie, ktoré pred 80 rokmi obsadili odporcovia Tisovho režimu, „povstaleckou republikou“. Bola štátom v štáte: od prvých dní musel vzdorovať nepriateľskej presile.
Historici dodnes nemajú celkom jasno: Zúčastnili sa na vojenskej intervencii proti "kontrarevolučným silám" v ČSSR skutočne aj východní Nemci?
Ruské slovo "družba" znamená priateľstvo. Ale medzinárodný ropovod s týmto názvom dnes európske štáty skôr rozdeľuje ako spája.
Na Slovensku chýbajú voľné pracovné ruky. Problém sa musí riešiť dovozom pracovníkov. Nič nové... Kedysi tu vo veľkom pracovali Bulhari a Rumuni, Kubánci a Vietnamci, Poliaci a Juhoslovania.
Pôvodne sa nazývala Veľkou vojnou. Až po druhej svetovej ju premenovali na prvú svetovú. Vypukla po lokálnych ozbrojených konfliktoch na Balkáne.
V týchto dňoch uplynulo 80 rokov odvtedy, čo sa skupina sprisahancov pokúsila zabiť Adolfa Hitlera a uskutočniť štátny prevrat. Čo by sa stalo, keby vodca Tretej ríše atentát neprežil?
Blesky a hromy sa dostali až do slovenskej štátnej hymny. Majú v nej takrečeno buditeľskú úlohu. Ale ľudu žijúcemu pod Tatrami spôsobili v minulosti aj veľa nešťastia.
Nedávne slávnosti na Devíne oživili záujem aj o dejiny samotného hradu. Pripomeňme si ich v nasledujúcom stručnom exkurze.
Koncoročné vysvedčenie sa dodnes považuje za veľký postrach a pred storočím to nebolo inak. Mnohí sa báli so zlým „svedectvom“ ukázať doma. Stávalo sa, že si siahli na život.
Čo teda bude s kúpeľmi našimi? Táto otázka zaznela pred 30 rokmi. Dnes už sotva zistíme, kto ju vtedy položil, dosť na tom, že odštartovala privatizáciu rodinného striebra Slovenska.
Letné prázdniny sú tu. Študenti usilovne hľadajú brigády či prácu na mesiac - dva, aby si cez leto niečo zarobili alebo prilepšili k štipendiu. A vari v minulosti to bolo ináč?
Desať dní po vylodení spojeneckých vojsk v Normandii zažila Bratislava prvé a zatiaľ jediné skutočne ničivé bombardovanie. Ako súvisel americký nálet na rafinériu Apollo s operáciou Overlord?