Andrej Barát
reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, deväť ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Toto nemusí byť posledné storočie ľudstva. Je to len na nás
Kniha Posledné storočie: Návrat do Dimony je začiatkom trilógie od novinára Jakuba Fila. Plasticky zobrazuje to, pred čím vedcci už desiatky rokov varujú verejnosť a svetových lídrov.
Prekladateľ: Čo Slovensku závideli Fíni
Nie všetko vo Fínsku bolo ružové. Postrehy pridáva Eero Balk, ktorý do fínčiny tlmočí zo slovanských jazykov. Preložil napríklad Osudy dobrého vojaka Švejka.
Čo robia Dáni a Fíni v boji s covidom lepšie?
Fínsko má zo všetkých európskych krajín najmenej nakazených. Dánsko zasa vyniká v rýchlosti očkovania. Prečo si berieme príklad z Grécka a nie z nich?
Ekológ: Rieka je len malá časť príbehu o vode
Rieka vzniká tam, kde dážďovky sú veľrybami. Kde sa hmýri rozmanitý život ako na koralových útesoch. Kde je to? Pod vašou topánkou na prechádzke v Tatrách.
Čakanie na zelenkavú vôňu vŕbových hláv
Že Eskimáci majú 40 slov pre sneh a žiadne pre lásku, je mýtus. No na Slovensku je Dolný Žitný ostrov, kde majú vyše 20 slov pre mokraď. Rét, tó, huval, han.
Biznis a ekológia sa nevylučujú, ale podmieňujú
„Všetci ma presviedčajú - buď zarobíš veľké prachy, alebo budeš podnikať udržateľne, inak to nejde. Lenže ono sa to nevylučuje. To, čo zohráva kľúčovú úlohu, je ľudská lenivosť.“
Igor Kočiš: Odomknú Slováci ľudstvu nevyčerpateľnú geotermálnu energiu?
Slovenská firma GA Drilling už niekoľko rokov vyvíja celosvetovo unikátnu technológiu na sprístupnenie energie z hĺbok zeme. Viac nám prezradil jej zakladateľ Igor Kočiš.
Nech zmizne aj posledná pôvabná rieka!
Príroda nachystala pre obyvateľov Považskej Bystrice v decembri nevšedné divadlo. Priamo v meste v rieke Domanižanka tiahnu pstruhy! Aj táto však môže zmiznúť.
Prváčka Ema skladá z obrázkov sen o psíkovi
Víťazka výtvarnej súťaže Moje najkrajšie Vianoce je prváčka ukrytá v každom šlabikári.
Matematikár: Zažívame zložité časy, ale posunie nás to ďalej
Učiteľ zo Základnej školy v Skýcove Jozef Zvolenský sa po prvej vlne pandémie pustil do nakrúcania videí. S pomocou papiera, fixky a Lega. A aký je výsledok?
Ján Markoš: Čoho sa chytiť v zóne medzi dobrom a zlom?
Aké etické dilemy rieši vo svojej najnovšej knihe Medzi dobrom a zlom šachový veľmajster a lektor kritického myslenia Ján Markoš? Ako si na ne vytvoriť názor?
Čo zachráni ovce? Viac zastrelených vlkov alebo väčšia podpora ovčiarstva?
Vlk je pekný, patrí do prírody. Chovateľom oviec neprekáža vlk. Prekážajú im škody, ktoré vlk pácha na ich stádach, vraví ovčiar Anton Kozák z Oravskej Polhory.
Ako zničiť budúcnosť? Nechať zatvorené školy
Premiér Matovič v novembri povedal, že posielať státisíce detí do škôl je doslova smrť. Ukazuje sa, že je to naopak. Pre krajinu je „smrť“ dlhodobá izolácia detí a dospievajúcich.
Ladislav Bíro: Chcú len teplo. No otrávia celú dedinu
Opäť kúrime. Predstavujú nesprávne používané piecky a zanedbané komíny väčšie riziko ako továrenské komíny? Odpovedá manažér kvality ovzdušia Ladislav Bíro.
Symbióza ľudstva a prírody prináša otázky. I nádej
Vieme vyrobiť mlieko, ktoré nepotrebuje kravu či betón, ktorý sa sám opraví. Zhovárame sa so zakladateľmi Lifbee Academy, Simonou Veselou a Matejom Heldom.
Holíč: Kontajnery z Ázie verzus dedičstvo Veľkej Moravy
Výstavba prekladiska by z dolného toku Moravy urobila dôležitý dopravný uzol. Ale prišli by sme o možnosť zápisu vzácnych historických pamiatok do zoznamu UNESCO.
S hlucháňom zomiera pravda
Prežije hlucháň? V prostej otázke sa skrýva budúcnosť krajiny. Ak totiž hlucháň vymrie, Slovensko nestratí pred svetom len tvár. Stratí kúzlo horských lesov.
Expert: Únia chce oslobodiť 25-tisíc kilometrov riek. Prečo?
EÚ si do roku 2030 stanovila smelý cieľ: 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek. Čo to znamená? Aký to má význam pre ryby a aký pre človeka?
Egyptológ odhaľuje kovové hviezdy Egypta
Prekvapujúce príbehy z údolia Nílu odhalil slovenský egyptológ Martin Odler spolu s českým kolegom Jiřím Kmoškom vďaka hieroglyfom, ale aj korálikom či miske.
Bohuš Lenický: Reportáž sa nedá robiť po telefóne alebo mailom
Bohuš Lenický nastupuje do Pravdy v marci 1987. Mešká mu vlak z Galanty a tak mešká prvý deň v práci. Šéfredaktor Bohuš Trávniček mu ponúka koňak a byt v hlavnom meste.
Úrody sú horšie, ovocie mrzne, ľudia nevládzu. Čo sa stalo?
Klíma je v kríze. Radošovčanom berie vodu, na obyvateľov Pichní jej zas vrhá priveľa, povodeň im ničí majetky. Napĺňajú sa predpovede vedcov spred pár rokov.
Ako Pravda písala o klimatickej zmene a ničení prírody pred 40 rokmi
5. júna 1989 zorganizovali ochranári na Hlavnom námestí v Bratislave happening pod názvom Deň radosti. Viaceré osobnosti ich prišli verejne podporiť.
(S)pasenie krajiny
Zatiaľ podporujeme taký ráz krajiny, v ktorej bude prežitie pre človeka ťažké. Dá sa to zvrátiť? Odpoveďou sú hlasné spiežovce na Silickej planine.
Lesné cesty. Vedú k záhube alebo k životu?
Ako srnec skáče Štefan Vaľo. Uteká zhrbený s hlavou sklonenou temer k zemi, pohybuje sa ako stopár divých zvierat. Stopuje však divokú vodu, povodňovú.
Stínanie kráľov: Slovensko je krajinou starých stromov
Slovensko má šťastie. Ešte stále je krajinou starých stromov. A najmä vďaka pomoci stromov môžu mestá a obce zvládnuť klimatickú krízu. Čo je vlastne strom?