reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Ak poľnohospodárstvo neustúpi z priemyselnej cesty, ktorá zabíja život v pôde a ohrozuje zdravie obyvateľstva, hrozí, že vnukom už nezostane žiadna pôda.
Film o včelách, včelároch a o nastavení ľudskej spoločnosti má vtipný odkaz aj pre politikov.
Podarí sa im znovu zísť? A nájdu rozpŕchnutí v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku v nových dočasných domovoch prijatie alebo hnusobu?
Vedci zistili, že keď spieva zbor, srdcia spevákov sa zladia v rovnakom rytme. Lenže to isté zažívajú aj farmári.
Šachový veľmajster, spisovateľ a filozof Ján Markoš bol dlhé roky šachovou jednotkou na Slovensku. Definitívne však prestal hrať profesionálny šach. Prečo?
Prekvapujúci objav o tvári Európy pred 116-tisíc rokmi môže rozhodnúť o budúcnosti. Podarilo sa to v obore, ktorý pred 100 rokmi vznikol v Československu.
Čo ak masívnu podporu potrebujú drobní výrobcovia na Slovensku? Presne tam cieli projekt Lokálne trhy, ktorý rozbehol Peter Paššák.
Predstavte si, že vám na dvere domu zaklope investor a povie, že pôjdete aj preč, lebo tu štát postaví priehradu. Presne k takej realite Slovensko smeruje.
Učiteľ Marián Mišenčík sa venuje hviezdam aj mladým ľuďom. Je to aj jeho zásluha, že Šariš dáva svetu budúcich astrofyzikov
Súš pred stámiliónmi rokov nebola vôbec prívetivým miestom. Ako ju život vôbec dokázal kolonizovať? Časť fascinujúcej odpovede nachádzajú vedci v lišajníkoch.
Cuzco, kedysi hlavné mesto Inkov, dnes ľudnaté takmer ako Bratislava, je skoro bez vody. No nie bez nádeje.
Rozhovor so svetovou cukrárkou Mirkou van Gils Slavíkovou, ktorá svojím kumštom dobila Francúzsko i Afriku, inšpiráciu čerpá aj zo Slovenska.
Spustili sa veľké pohyby. Klimatická kríza vyvoláva v prírode šialené zmeny, ktoré nikto nedokázal predvídať. Kakaovník ich nemusí prežiť.
Ľudstvo bobra takmer úplne vyhubilo kvôli móde. Klobúkom! A čo na to bobor? Teraz „chce na oplátku“ pomôcť ľudstvu.
Svet stráca kávu. Jej pestovatelia vo vysokých horách v Peru o ňu zvádzajú boj s klimatickou krízou.
Vedci hovoria jasne - už sa naozaj musíme zbaviť fosílnych palív a musíme to spraviť v najbližších piatich rokoch, inak nezabránime katastrofe.
Ak hlucháňa necháme vyhynúť, bude to znamenať, že Slovensko stratí ochranu pred katastrofálnymi povodňami a tiež mnohé zdroje pitnej vody.
Kým na Slovensku sa debata o tomto kroku ani poriadne nerozbehla, v susednom Rakúsku je to realita. Čo hrozí krajine, ktorá nepočúva názor mladej generácie?
Strieľajte vlkov, nech vidiek žije konečne v mieri! Táto veta vystihuje odhodlanie loviť vlkov na Slovensku. Pred vedou neobstojí.
Najlepší film z krajín V4 na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave bol zo Slovenska. Volá sa Tretí koniec palice.
Nasledujúci životný a vedecký príbeh sa vymyká tomu, čo sa deje na Slovensku v posledných desaťročiach.
Už roky na Slovensku nevedomky budujeme veľký zdroj tepla, nachádza sa všade navôkol, na dosah ruky, no takmer vôbec sa nevyužíva.
Tancujú na slovenských lúkach, patria k tomu najvzácnejšiemu, čo žije na Zemi. Akurát ich vedci možno nestihnú spoznať. A nemusíme objaviť liek na rakovinu.
Kým na svetovom finále učitelia hrdo rozprávajú o svojom povolaní, v slovenskom ocenení sa prejavuje ostych ukázať sa svetu a povedať smelo - som učiteľ!
Približne 50 mladým farmárom štát z rôznych dôvodov siaha na živobytie.