Slovensko si 1. mája pripomenulo 15. výročie vstupu našej krajiny do Európskej únie.
Daňová harmonizácia v Európskej únii nie je podľa šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka aktuálna téma.
Európska únia pre väčšinu Slovákov znamená euro a slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v únii. S EÚ si to stotožňuje 53 percent občanov.
Výročia sú otravnou záležitosťou. Vynucujú si pietu, vážnosť, úctivé, pekné prejavy.
Óda na radosť od Ludwiga van Beethovena je nielen hymnou Európskej únie, ale jej tóny vystihovali aj nadšenie Slovákov pred desiatimi rokmi.
Pozitíva aj negatíva členstva našej krajiny v elitnom klube hodnotí sociologička Monika Čambáliková.
Verejné investície nemôžu byť dlhodobo založené v prvom rade na príjmoch z Európskej únie, hovorí šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
PETER JAVŮREK: Istotne je nejeden čitateľ náchylný rozčúliť sa vždy, keď mu noviny predkladajú správy o tom, ako sa má vlastne dobre.
EDUARD CHMELÁR: Pred 70 rokmi, v apríli 1944, vznikol prvý návrh Ústavy Spojených štátov európskych.
Väčšina obyvateľov Slovenska sa má lepšie ako pred vstupom krajiny do Európskej únie. Únia prilákala investorov.
Podľa premiéra Fica Slovensko patrí ku štátom, ktoré najlepšie využili potenciál, ktorý Európska únia prináša.
Od roku 2004 sa z eurofondov podporil vznik 130-tisíc nových pracovných miest, postavilo sa vyše 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií, ďalších 112 km je vo výstavbe.
Nebolo to prvé rozšírenie, ale bolo najväčšie. Pre desiatimi rokmi vstúpilo do Európskej únie desať krajín, medzi nimi bolo aj Slovensko.
Pravda oslovila 15 známych, ale aj celkom obyčajných ľudí z rôznych sfér spoločnosti, aby zistila, ako sa zmenil ich život po 10 rokoch Slovenska v Európskej únii.
Prezident Ivan Gašparovič pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenska do EÚ udelil vysoké štátne vyznamenania najvyšším predstaviteľom únie.
PETER JAVŮREK: Rôzni géniovia od Dunaja k Dunajcu v týchto dňoch s ľahkosťou „škrtajú“ Európsku úniu ako nepodarok.
Za eurofondy sa vybudovali nové cesty, zrekonštruovali sa námestia, školy či škôlky, zlepšila sa elektronická komunikácia so štátom či znížila nezamestnanosť.