Švajčiarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa v západnej časti strednej Európy. Jej susedmi sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Lichtenštajnsko a Rakúsko. Švajčiarsko nie je členom EU, aj keď s ňou výrazne kooperuje. V Ženeve sa okrem iného nachádza sídlo európskej centrály OSN.
Krása krajiny
Švajčiarsko je geograficky členitá krajina, ktorú pretínajú alpské horské masívy, hlboké údolia respektíve doliny a rozprestierajú sa v nej krásné horské/ľadové jazerá. Práve horské masívy tvoria ľ povrchu tohto štátu. Švajčiarske horské pásma možno rozdeliť na tri časti: Švajčiarska Jura, Švajčiarska plošina a Alpy. Vďaka nádhernej prírodnej scenérii, ale i krásnym zákutiam miest a dedín s významnými pamätihodnosťami patrí Švajčiarsko medzi turisticky najatraktívnejšie vnútrozemské krajiny na Zemi vôbec.
Dosahuje rozlohu 41.293 kilometrov štvorcových, pričom v tejto alpskej krajine žije 7,25 mil. obyvateľov. Politicko-administratívne sa Švajčiarsko člení na 20 kantónov (ide vlastne o konfederatívne usporiadanie krajiny, ale de facto vo forme federácie) a 6 polokantónov.
Víťazí multijazyčnosť
Obyvateľstvo tvoria prevažne Švajčiari. Ide o dejinne dlhodobo etnicky premiešané obyvateľstvo, v ktorom dominujú nemecky hovoriaci Švajčiari, ale dôležitú pôvodnú zložku obyvateľstva tvoria Švajčiari rozprávajúci po francúzsky a taliansky. Vďaka prisťahovalcom sa v krajine vyskytujú aj príslušníci iných etník – najmä z východnej Európy a Ázie (najmä z Turecka). Vo Švajčiarsku sú až tri úradné jazyky, a to nemecký, francúzsky, taliansky jazyk a štvrtým úradným jazykom – tzv. národnostným jazykom je rétorománčina. Špecifickú etnickú zložku Švajčiarska tvorí rétorománska menšina, ktorej korene súvisia ešte s pôvodným keltským a počas rímskej nadvlády (provincia Retia) romanizovaným obyvateľstvom. Ide o najpôvodnejších Švajčiarov.
Nábožensky sa obyvateľstvo delí na rímskokatolíkov a protestantov. Na stredoeurópske pomery je tu reletívne početná moslimská menšina. Niektoré štatistické údaje hovoria o 2–3 percentách z celkového počtu obyvateľstva. V prípade protestantstva ide o predstaviteľov kalvínskej evanjelickej cirkvi, známej aj pod názvom reformovaná cirkev. Hlavným mesto krajiny je Bern, ktorý je od Bratislavy, metropoly SR, vzdialený približne 745 kilometrov.
Kvalita zdravia
Švajčiarsko patrí medzi veľmi bezpečné krajiny. Zdravotníctvo je tu na jednej z najvyšších úrovní v Európe a na svete vôbec. Dokazuje to aj priemerná dĺžka života, keď Švajčiarky sa dožívajú až 83 rokov a muži 76 rokov.
Pre Švajčiarov je poskytovanie zdravotnej starostlivosti prakticky takmer bezplatné (okrem odvodov a symbolických polatkov pri ošetrení, to je 10 percent zo sumy). Pre návštevníkov je vhodné uzatvoriť si pred odchodom zdravotné poistenie.
Aké hlásia počasie
Švajčiarsko je príťažlivé pre turistov takmer po celý rok. Čiastočne nepriaznivejšie podmienky sa vyskytujú na jar a na jeseň, kedy do krajiny vanie teplý vietor, čo spôsobuje rýchle topenie sa snehu a v niektorých oblastiach sa preto môžu vyskytnúť povodne. Podnebie vo Švajčiarsku je kontinentálne. Výrazne ho však ovplyvňuje Stredomorie a hornatý ráz krajiny.
Mierne podnebie sa okrem iného prejavuje výdatnými zrážkami – v zime snehovými. V nadmorskej výške okolo 600 metrov sa priemerné teploty v zime pohybujú okolo –5 až –1 a v lete okolo 17 až 21 stupňov Celzia, pričom zrážky dosahujú priemerný ročný úhrn približne 1125 mm. Na hrebeňoch hôr dosahujú priemerný ročný úhrn 2500 mm a v kotlinách 600 mm.
Ekológia nadovšetko
Vo Švajčiarsku sa priam vzorne starajú o svoje životné prostredie. Ekológia je v mnohých prípadoch na prvom mieste. Čistý sneh, čistý vzduch a nádherné prírodné panorámy z pohľadníc či obrazových kalendárov a vreckových turistických sprievodcov nie sú len reklamným trikom, ale skutočnosťou.
Kto by nepoznal hory Matterhorn (je švajčiarskym národným vrchom – obdoba slovenského Kriváňa), Monte Rosa (4634m n. m – najvyšší vrch krajiny), či jazerá obklopujúce mestá Zürich, Zug alebo Ženevu. Najznámejšie turistické strediská sú: Luzerm, Bern, Ženeva, Zürich, Interlaken, Grindewald, Zermatt, Davos, Sankt Moritz, Lugano a Schaffhausen.
Vo Švajčiarsku sa nachádzajú veľmi kvalitne pripravené športoviská (nedominujú len zimné), ktorých je tu viac ako dostatok, či už pre miestnych obyvateľov ako aj pre turistov. Týka sa to najmä pripravenosti zjazdových a bežeckých lyžiarskych tratí, ďalej ľadových plôch, ale aj letných turistických chodníkov, ihrísk, kurtov, fitnes centier a hál pre iné športy (vrátane letných).
Nie sú len bankári
Obchodná sieť je ako v každej ekonomicky silnej krajine veľmi rozvinutá. Na slovenské pomery “o niečo” drahšia, no za úplný luxus sa platí. No a kde inde ako vo Švajčiarsku môžete navštíviť pri výmene valút toľko významných bánk, respektíve iných finančných inštitúcii. Práve bankovníctvo a finančníctvo spolu s farmaceutickým priemyslom, potravinárstvom, cestovným ruchom a kongresovou turistikou sú nosným pilierom jeho ekonomiky. Švajčiarsko je tiež sídelnou krajinou mnohých významných medzinárodných organizácií z rôznych odvetví spoločnosti.
Švajčiarsko je vynikajúcim organizátorom rôznych podujatí športového, politického a iného spoločenského charakteru. Známe sú jeho rôzne a zaujímavé folklórne festivaly.
Infraštruktúra je v krajine vysoko rozvinutá. Cestná a diaľničná sieť je kvalitná a absolútne dostatočná i dobre udržovaná. To sa týka aj všetkých druhov dopráv, či už autobusovej, železničnej (100% elektrifikované železničné trate) alebo leteckej (tá sa skôr využíva na lety do a zo zahraničia a prestupové lety). Vo Švajčiarsku sa nachádza najvyššie položená železničná stanica a osada v Európe – Jungfraujoch (3454m n. m). Priame a pravidelné letecké spojenie zo Slovenska – z Bratislavského letiska je do Bazileja (štyrikrát v týždni). Letisko v Zurich-Kloten patrí medzi najvyťaženejšie v Európe.
Ach tá čokoláda
Na záver netreba opomenúť Švajčiarsku kuchyňu. Je všeobecne známa, tak ako všetko v krajine svojou kvalitou a príjemnou chuťou. Švajčiarsko je svetoznáma krajina vo výrobe čokolády a to rôznych druhov. V tomto kontexte sa to týka výroby i iných sladkostí.
Ďalej sú to kvalitné syry. Veď kto by nepoznal ementál a gruyére. Aj ostatné mliečne výrobky sú veľmi chutné a plné života alpských lúk. Miestni nepohrdnú zeleninou i ovocím a úpravou hovädzieho či bravčového mäsa za inými národmi vôbec nezaostávajú – skôr naopak.