#Anna Gin
List z Charkova: Úder na televíznu vežu bolí. Ale nezlomí
Vidieť ste ju mohli takmer odkiaľkoľvek v meste, bola najvyššou stavbou Charkova. Pripomínala raketu, ktorá každú chvíľu vzlietne do vesmíru.
List z Charkova: Odkaz na hrobe. "Milovaný, máš syna!"
Odviezla som mamu k jej synovi. Na narodeniny. Na cintorín. Na Alej slávy.
List z Charkova: Vysadím begónie. Napriek všetkému
Názov nášho mesta neopúšťa titulné stránky - „pripravuje sa ofenzíva“, „experimenty s novými bombami“, „evakuácia“.
List z Charkova: Ako sa žije v tme?
Po masívnych raketových útokoch žije Charkov zväčša v tme, no ja sa aj tak usmievam. Možno už len nevládzeme plakať.
List z Charkova: Môj posledný list do Ruska
Tento piatok sa z Tvojho krížika na hlasovacom lístku stane krvavé potvrdenie: "Zabila som svojho syna."
List z Charkova: Pomôžte, spisovatelia, nech nemusím písať vojnové kroniky!
Naše rozbité sny, zničené domovy, odlúčené rodiny - to je hrôza. Ale najstrašnejšie, najobludnejšie, najnepredstaviteľnejšie je zabíjanie deti.
List z Charkova: Za živa spálili deti. Nikdy im neodpustím!
Jeden z ruských Šahídov zasiahol čerpaciu stanicu, diesel a benzín sa zmiešali do smrteľnej lávy, ktorá sa valila dole ulicou.
List z Charkova: Zomreli dve ženy. Ešte to nie som ja
Charkov, ráno 23. januára, šesť ruských rakiet takmer súčasne zasiahlo obytnú oblasť.
List z Charkova: Hovoriť s deťmi o vojne?
Nečakane som sa pohádala s kamarátkou kvôli otázke, ktorú som položila jej šesťročnému synovi: "Nikita, čo to tam máš? Tank?"
List z Charkova: Najskôr vybuchne raketa a potom sa zapne siréna. Sme príliš blízko
Siréna sa v meste rozozvučí päť- až pätnásťkrát za deň. Niekedy prakticky ani nezmĺkne. V takýchto dňoch, a je ich asi šesť do týždňa, by som podľa „pravidla dvoch stien“ mala bývať v predsieni.
List z Charkova: Po rakete už ani pes neštekne. Zvykli sme si
Charkov. Šesť hodín ráno. Šesť rakiet. Emócie na bode nula.
List z Charkova: Nemocnica potrebuje papuče. Ľavé.
Väčšina vojakov sú praváci, tí na mínu šliapu pravou nohou.
List z Charkova: Keď prídeš zo Slovenska, vidíš mesto inak
Moje oči si natoľko zvykli na pokvárené fasády a okná upchaté preglejkami, že to proste nevidím. Vždy si však všimnem, že na križovatke zapli ďalší semafor alebo otvorili ešte jeden obchodík.
List z Charkova: Víťazstvo? Keď sa ruskí pavúci v pohári začnú požierať
V správach čítam "Vagnerovci rozpútali ozbrojenú vzburu vo Voroneži" a pomyslím si, všetka česť, Aľoša, "tvoja" etapa sa už začala!
List z Charkova: Ako ľudí zachrániť. A nezabiť
Odnesieš ležiacu babičku v náručí, naložíš ju do vozidla a pod mínometnou paľbou sa vrátiš po jej mačku, lebo babička plače za Murkou.
List z Charkova: Keď ťa už ani raketa v noci nezobudí
V 401. deň vojny sa dá vyspať do ružova aj bez alkoholu a štupľov do uší.
Charkovské víťazstvo svetla nad tmou. Aspoň na chvíľu
Pouličné osvetlenie zapli v utorok okolo šiestej večer. Len v centre, len na pár hodín, v testovacom režime. Reakcia ľudí však bola, akoby mesto oslavovalo víťazstvo.
Charkovská univerzita v troskách. Nápis stále hlása: Skvelá práca
Novinári na výročie vojny nakrúcajú dokument o Charkove. Zaviedla som ich na moju alma mater, sadla si do svojej lavice a rozrevala sa.
Odpoveď na vianočnú esemesku bývalej priateľke z Ruska
Predstav si, že strýko Toľja, ktorý dostal šesť rokov za týranie syna, by sa na súde postavil a vyhlásil: "Čujte, občania, nikdy som chlapca nemlátil na Vianoce ani na Veľkú noc!"
List z Charkova: Tristo dní na neuverenie. Do nového roku s vierou
Pred tristo dňami som prvýkrát počula vybuchnúť rakety. Nebolo o čom pochybovať – vojna. Vyšla som na balkón, zapálil som si a dlho som hľadela na červeno-oranžovú žiaru na obzore.