Aká krajina, taký ochranca ľudských práv.
Ukrajinským mužom s dvojitým občianstvom sa po návrate do vlasti môže stať, že keď pocestujú naspäť, cez hranice ich už nepustia.
Nemecko má obavy z ruskej agresie, a tak chce mať bojaschopnú armádu. Tisíce vojakov plánuje získať obnovením základnej vojenskej služby, ktorú pred 13 rokmi zrušili.
Prinúti Ukrajinu vývoj na fronte a obavy o národnú bezpečnosť, aby si vojenskú uniformu povinne obliekli aj ženy? V Kyjeve sa objavili názory, že štát by mal pristúpiť k ich mobilizácii.
Povinnú vojenskú službu v Nemecku zrušili ešte v júni 2011, ale podľa ministra obrany to bola chyba. "Musíme byť opäť schopní odstrašiť agresora," zdôvodnil.
Ešte v pondelok šéf Kremľa tvrdil, že z invázie záložníkov vynechal.
Mnohí Slováci myslia na to, či v prípade rozšírenia vojny mimo hraníc Ukrajiny môžu dostať povolávací rozkaz. Sledujte reláciu Ide o právo.
Ukrajinkám pribudla nová povinnosť. Ženy vykonávajúce približne stovku vybraných profesií sa majú dostaviť na vojenskú správu, aby sa podrobili odvodu do armády.
Branná povinnosť sa bude týkať chlapcov i dievčat od 16. rokov a bude rozdelená do dvoch fáz.
Marocká ministerská rada schválila návrh zákona o obnovení brannej povinnosti pre mladých mužov i ženy.
Snahy o obnovenie povinnej vojenčiny sa objavili v Taliansku a Nemecku, ani v jednom prípade však zrejme nemajú nádej na úspech.
Totálna vojna je vojnou zameranou na úplne zničenie alebo podriadenie si protivníka. K sformovaniu úspešnej stratégie podstatným spôsobom prispel Lazare Carnot.
Švédsko sa rozhodlo opätovne zaviesť brannú povinnosť pre mužov, ako aj ženy, pretože sa bojí narastajúcej hrozby zo strany Ruska.
Pocit mieru, ktorý v krajinách Európskej únie nebol narušený od skončenia druhej svetovej vojny, je teraz iný, upozorňuje v rozhovore pre Pravdu Jaroslav Naď.
Nemecko by mohlo obnoviť brannú povinnosť, ktorú zrušilo pred piatimi rokmi. Podľa serveru Spiegel Online s tým počíta návrh koncepcie civilnej obrany, ktorý by v stredu mala schváliť vláda.
Podľa oficiálnych zdrojov v šiestej mobilizačnej vlne, ktorá sa začala 19. júna a skončila tento utorok, ignorovalo povolávací rozkaz 26 800 ľudí.
Litovský parlament v skrátenom režime schválil zákon o opätovnom zavedení brannej povinnosti prinajmenšom po dobu piatich rokov.
Dôvodom je zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Európe a nutnosť rýchle reagovať na prípadný konflikt.
Vyše 12-tisíc slovenských mužov nechce ísť bojovať, ak vypukne vojna. Nechcú držať zbraň a zabíjať ľudí.