Hlavnými príčinami predlžovania čakacích lehôt patrí nedostatok lekárskeho aj zdravotníckeho personálu, veľa urgentných operácií, nedostatok implantátov, zlá diagnostika.
IGOR DANIŠ: Obetovať viac peňazí do zdravotníctva bez širšieho konsenzu nepôjde. No to by sa strany museli prestať hádať. To je v nedohľadne. Cena? Zbytočne trpia chorí ľudia.
Zdravotné poisťovne však nemajú k dispozícii dáta, na základe ktorých by mohli od začiatku budúceho roka zaviesť pre pacientov maximálne čakacie lehoty.
IGOR DANIŠ: Hovorí sa "dvakrát meraj, raz rež“. A pri "čakačkách" sa opäť meralo iba raz. Je dobré, že sa odkladajú, vôbec by nefungovali a doplatili by sme na to všetci.
Štát nie je vôbec pripravený na budúce výzvy, ako je starnutie, nárast chronických chorôb, ďalšie vlny infekčných ochorení či príchod inovácií.
V súčasnosti by sa mohlo zdať, že dlhé čakacie doby má na svedomí neustále sa zvyšujúci dopyt po elektrických autách. Pravdu však treba hľadať celkom inde.
Riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici Igor Steiner pomenoval príčiny stavu, kedy ľudia nocujú pred nemocnicou, aby sa ráno dostali k neurológovi.
Ľudia sa do radu vonku pred budovou stavajú už noc vopred. Prísť o druhej či tretej nadránom sa niekedy ani neoplatí.
Pred vchodom do nemocnice musia pacienti stáť v rade na časenku aj niekoľko hodín.
Chorým a odkázaným človekom, ktorý potrebuje dlhodobú starostlivosť, sa môže stať ktokoľvek, a to doslova zo dňa na deň.
Fakt, že v nemocniciach postupne pribúdajú nové prístroje, pacienti stále príliš necítia.
Ministerstvo zdravotníctva chce určiť maximálnu dobu čakania na neakútne vyšetrenie. Podľa odborníkov ide o politický marketing.
Bratislavčanka Silvia sa rozplakala, keď sa v čakárni pred reumatológiou dozvedela termín vyšetrenia. Marec. Bolesti ju pritom trápia od vlaňajšieho septembra.
Na plánované operácie čakajú tisíce chorých. Najdlhšie termíny sú na výmenu bedrových či kolenných kĺbov. Niektorí sú v poradovníku aj vyše dva roky.
MARIÁN REPA: Zdravotný stav obyvateľstva odzrkadľuje nielen životný štýl či sociálnu situáciu krajiny, ale najmä úroveň zdravotníckej starostlivosti.