IGOR DANIŠ: Strašenie gréckou cestou, ako sa rozšírilo, je totálna hlúposť. No strašenie je na Slovensku základná politická metóda. Straší jedna i druhá strana. Máme to v sebe.
ŠTEFAN KIŠŠ: Vlády Smeru nevytvorili vankúš na zlé časy. Tie prišli v roku 2020 a veľmi rýchlo sme sa priblížili ku gréckej ceste.
MARIÁN REPA: Informácia, že 40 percent voličov sa rozhoduje podľa volebných programov, by bola nepochybne skvelou správou, keby sa zakladala na pravde. Žiaľ len ťažko tomu uveriť.
TOMÁŠ ZEMKO: Zaujíma vás téma „udržateľnosti verejných financií“? Že nie? Nečudo. No predstavte si, že na konci roka vám zaklope na dvere úradník a vypýta si 1 540 eur.
Zaostávanie Slovenska stojí občanov roky života.
ĽUBOŠ PAVELKA: Štátne dlhy sa vo všeobecnosti nesplácajú, keďže z nich štáty vyrastú tak, že ich v skutočnosti zaplatia sporitelia znehodnocovaním úspor a penzijných fondoch.
ĽUBOŠ PAVELKA: Prípravy ozdravných balíčkov úradníckej vlády budú až do volieb diskrétne ukryté pred zrakmi verejnosti.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Úspech fiškálnej konsolidácie bude závisieť od toho, či sa podarí transformácia na iný model rozvoja hospodárstva, než aký sme tu mali od začiatku 90. rokov.
ĽUBOŠ PAVELKA: Daňová párty naprieč Európou sa už skončila a Slovensko čaká od roku 2024 náročná ozdravná kúra v krátení výdavkov a vo zvyšovania daní.
ĽUBOŠ PAVELKA: Maastrichtské kritériá sa v krajinách eurozóny stávajú rovnakou fraškou ako v časoch socializmu politické vízie o beztriednej spoločnosti, kde sa každému ujde podľa jeho potrieb.
Dôvodom je pandémia nového koronavírusu, ktorá priniesla veľké ekonomické straty, a tým aj zhoršenie vývoja verejných financií.
Taliansko svojimi rozpočtovými plánmi rozpútalo búrku. Vrie to nielen v Bruseli , ale aj na trhoch.
Popri sociálnom balíčku chce vláda skresať v budúcom roku deficit verejných financií po prvýkrát pod jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP).
Štát pripravuje viacero opatrení, ktoré by mali klepnúť daňovým podvodníkom po prstoch.
Slovensko sa ide zaradiť ku krajinám, ktoré môžu inkasovať viac európskych zdrojov. A to pri hlbšej integrácii v EÚ.
MARTIN KOVÁČIK: Nová vládna štvorkoalícia získala dôveru a začínajú padať rôzne návrhy ako zmeniť Slovensko. To, o čom sa uvažuje, však vôbec nemusí znamenať, že to aj bude.
Ak sa chce nová vláda držať svojho rozpočtového cieľa znižovať deficit verejných financií a rozdeliť financie na svoje priority, bude musieť prijímať ďalšie opatrenia na zvyšovanie príjmov.
Deficit verejných financií by mal v budúcom roku klesnúť pod 2 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Do roku 2060 je potrebné pokryť postupne sa nabaľujúci deficit až do úrovne 230 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2016 počíta aj s poklesom dlhu, ale miernejším, ako by to mohlo byť. Rozumné investície môžu ešte viac naštartovať slovenskú ekonomiku.