IVAN HOFFMAN: Keď človek počúva politikov, ktorí vykonávajú vysoké funkcie, nemôže si nevšimnúť, že ich hodnotenie skutočnosti sa rozchádza s realitou. A to úplne a vždy.
Výtvarník Matúš Maťátko pracuje na projekte, ktorý pripomína slávnu Slovanskú epopeju Alfonsa Muchu z rokov 1910 – 1928. Históriu však už vníma inak: Čím všetkým Slovania, konkrétne Česi a Slováci, prešli?
RADOVAN GEIST: Táranie býva často sofistikovanejšie ako obyčajné klamstvo. Využíva grafy, šermuje dátami, rado sa opiera o autority. Máva aj istú vnútornú logiku.
Monografiu Dejiny Rusínov na Spiši vydalo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi. Ide o prvý zväzok knižnej edície múzea s názvom Dejiny národností na Spiši.
MARTIN KRNO: K historickému úspechu SNP prispeli aj desaťtisíce občanov, ktorí napriek hrozbám ľudáckeho režimu ukrývali politicky či rasovo diskriminovaných a nezištne pomáhali partizánom.
Pod Vikingami si predstavíme neúprosných nájazdníkov, obdivujeme bojovníkov a ich udatnosť na bojovom poli a mužné správanie. Podľa historikov však niektorí bojovníci mohli byť v skutočnosti transmuži.
Obdobie, ktorému sa semester venuje je charakteristické zmenami v oblasti technických vynálezov i spoločenských a politických premien.
IGOR GREXA: Pred 90 rokmi, 20. januára 1930, sa narodil Zbyněk Fišer, známejší pod pseudonymom Egon Bondy.
Dušan Kováč bol Dvořákovým dobrým priateľom. S režisérom Milanom Homolkom Dvořák roky spolupracoval a pripravovali projekt, ktorým chcel uzavrieť svoju filmografiu.
Výstava bude k dispozícii v Českom centre v japonskej metropole do 28. februára.
TIMOTHY SNYDER: Prečo máme vládu, akú máme? Do veľkej miery preto, lebo sme ako Američania nedokázali prevziať zodpovednosť za vybrané úseky vlastných dejín.
DANIEL ŠMIHULA: Neuvažujeme o tom, ako Slováci a ďalšie národnosti, obývajúce teritórium našej súčasnej krajiny, vplývali na politiku Uhorska i celej monarchie.
Bratislave dal veľrybu, hrdinom meče, divákom miesto odpovedí nové otázky. Číňanom v Himalájach dal dôvod na obdiv. Historik Pavel Dvořák oslávil 80 rokov.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: S dátumom vzniku vojnového Slovenského štátu, narastá aj spoločenské napätie, ktoré sa v posledných rokoch dá čoraz jednoduchšie krájať.
Kniha Panslávi v kaštieli odkrýva doteraz málo známu alebo úplne neznámu kapitolu zo slovenských dejín - osudy slovenskej šľachty v 19. storočí nabitom nacionalizmom a nacionálnymi konfliktmi.
Jajže, bože, strach veliký, padli Turci na Poniky... Kto by nepoznal tento alarmujúci začiatok básne Sama Chalupku. Spisovatelia spracovávajú dejiny rôznym spôsobom.
HANA CHORVÁTOVÁ: Pri pohľade do minulosti si neraz mnohí ľudia pomyslia, aké boli minulé éry často bez zmeny, statické a nemenné.
Najväčší odborníci na najháklivejšie dejiny Slovákov a Čechov nemajú brady. Stretávajú sa raz ročne v tom najzápadnejšom kúte bývalého Česko-Slovenska v Chebe, aby si v tvrdom boji zmerali sily.
Kedysi národnostne pestré okolie Budapešti ponúka aj o čosi menej navštevované historické pamiatky v tichšom prostredí, ktoré však majú osobitné čaro.