Autori novej štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise BioScience, varujú, že svet sa blíži ku kritickému bodu klimatických zmien, alebo už tento bod prekročil.
Priemerná veľkosť ľudských tiel sa v posledných miliónoch rokov významne menila, pričom to súvisí so zmenami klímy.
IVAN HOFFMAN: S klimatickou zmenou to teda bude tak, že síce exaktne nevieme, čo sa stane, ale máme o tom veľmi konkrétnu predstavu.
KARIN ROGALSKA: Nevieme, kedy prídu ďalšie povodne. Nie všetko je otázka peňazí. Nedávne záplavy nám ukázali, že bohatstvo sa môže stať v okamihu minulosťou.
IGOR DANIŠ: Zabrániť klimatickej katastrofe nie je možné bez zmeny postoja k životu, fetišu ekonomického rastu, ekonomickej globalizácii. Pretože práve rozmach dopravy je slepá ulička.
IVAN HOFFMAN: Nápad odpustiť daň vyjadruje rešpekt európskych inštitúcií voči bohatým, ktorým to tu celé i s nami, obyčajnými obyvateľmi, patrí.
Viac ako miliarda morských živočíchov zahynula pri západnom pobreží Kanady v dôsledku vlny bezprecedentných horúčav, ktoré túto oblasť zasiahli začiatkom júla.
JOZEF SEDLÁK: Čo z pranostík odrážajúcich dlhú generačnú skúsenosť predkov ešte platí? V posledných troch dekádach je všetko naruby sveta.
Ladislav Miko, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, hovorí o tom, čo má katastrofa na južnej Morave spoločné s klimatickými zmenami.
Svet, ako ho dnes poznáme, sa zrejme už čoskoro zmení.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Vo štvrtok sa smerom od Viedne blížili búrky, ku ktorým sa však na južnej Morave pridali aj krúpy veľké ako tenisové loptičky a tornádo, aké nemá v novodobých dejinách tohto územia obdobu.
Denník Pravda v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, pripravil sériu diskusných relácií Slovenská ľavica 2021. Názov tretieho dielu znie Reformná a sociálna.
Lídri G7 predstavili po summite spoločné riešenia súvisiace s vakcínami, čínskou ekonomikou, klimatickou krízou či globálnou daňou pre nadnárodné spoločnosti.
ALENA KREMPASKÁ: Ak teda chceme predísť otepľovaniu Zeme, nestačia vládne deklarácie. Tak ako štáty musia k takýmto záväzkom pristúpiť aj znečisťovatelia.
Kaspické more mizne a dopady pociťujú ľudia pozdĺž pobrežia v každodennom živote už teraz.
Klimatické záhrady sú jeden zo spôsobov, ako uskutočniť adaptačné opatrenia na zmenu klímy priamo na školských pozemkoch a tak prispieť k znižovaniu dôsledkov klimatickej zmeny.
Suchá a horúčavy, ktoré po roku 2014 sužujú Európu, sú najhoršie od čias Rímskej ríše.
„Klimatické zmeny spôsobuje ľudská činnosť. Znamená to, že človek s nimi aj niečo môže urobiť,“ povedal nám Mark Brantley, premiér Nevisu, ostrova v Karibiku.
Niektorí ľudia by iste boli radi, keby sa leto nikdy neskončilo.
Podľa environmentálnych aktivistov by štáty mali byť povinné stanovovať si také ciele, ktoré ľudí skutočne ochránia pred dopadmi klimatických zmien.