Michail Šiškin napísal knihu Moje Rusko - vojna či mier? aby ľudia na Západe lepšie pochopili, čo sa v Rusku deje a prečo. Dá nám nazrieť do „tajomnej ruskej duše“, rozmotá nitky propagandistických lží a povie veľa aj o nás.
Francúzka Annie Ernaux získala Nobelovu cenu za literatúru. V jej osobnom živote zohrala rozhodujúcu úlohu udalosť, ktorú opisuje v rovnomennej novele.
Časy za železnou oponou neboli bezfarebné. Presviedča nás o tom pôsobivý príbeh Taťjany Lehenovej, v ktorom nahliadneme do histórie jednej nie celkom typickej rodiny naprieč troma generáciami.
Dospievanie je ako život medzi dvoma svetmi - detským a dospelým - jeden sa s druhým prelína a zároveň samy seba popierajú. Kto sa pri tom tápaní v tme potkne, môže spadnúť riadne tvrdo. Román o dnešnej rodine a svete, kde je málo miesta pre lásku, a predsa vždy niekde vyklíči.
Slovenka napísala knihu najprv v taliančine. Hlavná hrdinka na svojej zložitej ceste k sebe samej prepája rodnú Bratislavu, taliansku Veronu a čarovnú Prahu. Najmä však spája zamatový rozvod Česko-Slovenska s rozvratom jedného manželstva, ktoré v toku dní zlyhalo.
Jeden rok v živote dvoch odlišných žien, ktoré sa stali priateľkami. Až kým do ich života nezasiahli lži, zrada a manipulácia.
Autori sú známe literárne mená: Balla, Darovec, Erdélyi, Gibová, Hochholczerová, Janáč, Medeši, Micenková, Pupala, Štefánik a Vadas. Nie je však jasné, kto z nich čo v knihe napísal.
Všetci potrebujeme niečo, čo nám dáva silu prežiť ťažké dni a plávať životom ďalej. Občas chvíľu trvá, kým to nájdeme a to hľadanie býva aj bolestivé, pretože je to zároveň cesta k sebe samému.
Jeden starý dom kdesi v Zdochliaroch, ľudia, čo v ňom kedysi žili a tí, čo ho obývajú dnes, to sú aj hrdinovia románu Vandy Rozenbergovej Storočie.
Písať o vojne nie je ľahké. Serhij Žadan nám však za sprievodcu vybral smutno-smiešneho antihrdinu, zbabelého učiteľa Pašu. A vyšiel mu úchvatný román o cti, odvahe ale najmä o ľudskosti poskladaný z postavičiek našich dní.
Príbeh je nežný a krutý zároveň, aby do sveta vykričal, čo všetko môžeme v živote nájsť aj stratiť. A všetko sa to vyplaví v jeden jediný deň ako príliv z oceánu.
Dobrovoda musí písať tak, ako mu zobák narástol, o tom, čo zažil, počul, videl. Našťastie, väčšina s tým problém nemá, pasáže z Dobrovodových textov vedia niektorí fanúšikovia naspamäť.
„Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“ Túto úvodnú vetu z Anny Kareninovej, klasiky svetovej literatúry, si požičal portugalský spisovateľ Afonso Cruz, aby sa s ňou majstrovsky zahral.
Chimamanda Ngozi Adichie dostala do daru výnimočný talent, ktorý v spojení s jej skúsenosťami, pohnutou históriou jej domoviny a životnou energiou vytvárajú krásne príbehy.
V románe Petry Soukupovej Nikto nie je sám sa odvíja každodenný život mladej pražskej rodiny, veľmi obyčajný, zdanlivo tým aj bezpečný. A predsa prináša dramatické situácie.
Leto plné lásky a nádejí zároveň podrobí skúške silné priateľstvá aj pevné rodinné väzby. Je to leto, aké zažijete iba raz. Leto, ktoré vo vašom živote zmení všetko. Veľké leto.
Kníh o matkách a dcérach je dosť, no táto je skutočne výnimočná. Vivian Gornick v nej používa riadne nabrúsený (a štylisticky vybrúsený) jazyk, aby sa vo svojich memoároch ponorila do temných hĺbok ženskej duše.
Shakespearovský ľúbostný príbeh milencov z dvoch znepriatelených komunít na jednom čarovnom ostrove, ktorý nevraživosť rozdelila na dve ve časti.
V strhujúcom príbehu z vnútrozemia Brazílie sa rozvíjajú osudy dvoch sestier Bibiany a Belonísie, ktoré z detských hier dospievajú v ženy. Spolu s nimi sa mení aj ich rodina a celá komunita, no na každom z nich ako zaschnutá krv zostáva ťaživé dedičstvo minulosti.
Hlboký a dojímavý príbeh o otcovskej láske k synovi, ktorá vie obsiahnuť celý vesmír. V prípade románu Richarda Powersa Zmätenosť to nie je iba metafora, jeden z jeho hrdinov je totiž astrobiológ, ktorý pátra po inom živote vo vesmíre. A zároveň so svojím synom objavuje tajomstvá života na planéte Zem.