Kniha Pohyb k nehybnosti je fotografickým svedectvom o literárnom políčku a dobe, ktorá zavše bola do plaču, napriek tomu mnohí „vyskakovali“ a vyskakovali aj za nás.
Len málo textov je možné porovnávať s poviedkami Tadeusza Borowského.
Kniha Pán Ó je pozoruhodným literárnym dokumentom o sebahľadaní a sebanachádzaní jedného osamelého muža, ktorý využíva všetky svoje schopnosti na to, aby poctivo a dôsledne žil život, ktorý mu bol daný.
Minútky na tanieri sú dobre stráviteľné a výdatné. Dá sa to povedať aj o novej knižke Oľgy Feldekovej Minútové romány.
Pre postavy Eleny Ferrante je príznačné, že ich radosti a traumy z detstva sprevádzajú po celý život. Naplno to potvrdila už svojou neapolskou ságou a inak tomu nie je ani v knihe Zraňujúca láska.
Anselm Grün je benediktínsky mních a autor viacerých svetových bestsellerov v oblasti duchovnej literatúry.
Iróniou osudu sa k nám dostávajú Hlbiny bezpečia Rút Lichnerovej (Literárne informačné centrum, 2017) vo chvíli, keď sa moceme a čvachceme proti svojej vôli v hlbinách nebezpečia...
Ako sa ľudské práva vyrovnajú s eutanáziou, s výskumom kmeňových buniek alebo s vykorisťovaním zamestnancov? Aj na tieto otázky sa pokúša načrtnúť odpovede knižka Ľudské práva.
Celá Grosmanova scenáristická kariéra trvala krátko, len tri-štyri roky. Naopak, jeho prozaické dielo vznikalo sústavnejšie a bolo pre autora prinajmenšom rovnako dôležité, no stále ho poznáme len málo.
Zoltán Rédey zohľadňuje akoby aj nevyslovené a tušené dojmy terajšieho čitateľa i budúceho príjemcu Strážayovej tvorby, ktorá predstavuje jednu z najprogresívnejších vývinových tendencií domácej lyriky.
Čitatelia, ktorí už mali možnosť čítať cyklus románov Geniálna priateľka, môžu teraz spätne poznať, ako Elena Ferrante variuje svoje základné témy vzťahu k matke, k manželovi, svojim dcéram, k sebe.
Miroslav Brück na svojej púti životom i poéziou napísal básnicky čistú, pôsobivú a hodnotnú knihu, ktorej želám veľa čitateľov, lebo Chýbajúce strany si túto pozornosť zaslúžia.
Detailné analýzy východísk, ideológie a politických praktík Miloša Zemana a Andreja Babiša sú nepochybne najprínosnejšou časťou Taberyho Opuštěné společnosti.
Hostiňákove Juvenílie sú jednou z tých všestranne veľmi vydarených kníh o výtvarnom umení, v ktorých sa pod textami nachádza meno Juraj Mojžiš.
Dubravka Ugrešić, minuloročná laureátka literárnej Ceny Vilenica, ktorá od 90. rokov žije v Holandsku, no pochádza z Chorvátska (Exjuhoslávie!), pričom jej mama bola bulharského pôvodu, získala ďalší prírastok do svojej bibliografie.
„Slová sú neisté/ a hovoria neisté veci./ Ale nech hovoria to či ono,/ hovoria nás.“ Toto sú verše z výberu básní Octavia Paza (roky 1935 – 1987), ktorý pre knihu Každodenný oheň zostavil a preložil Ján Zambor.
Uplynulo už dvadsať rokov od smrti Vincenta Hložníka a jeho dielo sa nám prihovára zasa novým spôsobom: Vyšla kniha Antona Majoroša a Jakuba Prokeša Vincent Hložník.
Poézia Jána Gavuru v zbierke Kráľ hlad je presvedčivá, autor je básnik s originálnym rukopisom a môže sa vyvíjať ďalej.
Názov autobiografickej knihy Vladimíra Reisla Vidím všetky dni odkazuje na jeho básnickú prvotinu a napokon celkom dobre vystihuje – možno aj nevdojak – podstatu jeho spomienok.
Jáchym Topol opisuje, ako by sa mohlo začať v pravom zmysle slova plienenie sveta, jeho aj nášho, inak, ľudia sú celkom fasa, chytajú sa na Zemanove a Putinove fóriky...