Ak tieto pristátia prebehnú v poriadku, jeho spoločnosť pošle na Mars prvé lode s ľudskou posádkou.
Množstvo objavenej vody by údajne stačilo na zaliatie povrchu Marsu oceánom hlbokým približne 1,6 kilometra.
Návrat zozbieraných vzoriek na Zem čelí mnohým prekážkam, pričom náklady tohto úsilia sa už vyšplhali na 11 miliárd dolárov.
Tento špecifický druh machu je schopný znášať extrémne sucho, vysoké dávky radiácie aj extrémne nízke teploty.
Vedci sa okrem iného zaoberali pestovaním zeleniny, údržbou zariadenia a vykonávali simulácie pohybu po povrchu Marsu.
"Mysleli sme si, že je nemožné, aby sa okolo rovníka Marsu vytvoril mráz," uviedol vedúci autor štúdie Adomas Valantinas z Brownovej univerzity v USA.
Obrovská sopka viac ako polstoročie unikala ich pozornosti. Mohla by pomôcť pri hľadaní známok mimozemského života.
NASA pôvodne plánovala pre Ingenuity 30-dňovú misiu, počas ktorej mal stroj krátko päťkrát vzlietnuť. Vrtuľník ale nakoniec pracoval tri roky a do marťanskej atmosféry vyletel 72-krát.
Pol metra vysoká helikoptéra Ingenuity je prvé autonómne lietajúce zariadenie na inej planéte.
Ložiská ľadu sú ukryté pod povrchom a siahajú do hĺbky takmer štyroch kilometrov.
Ide o dôležité zistenie, ktoré dokazuje, že aj zlomy na Marse môžu spôsobovať silné otrasy pôdy.
Vedci pracujú s niekoľkými hypotézami. Ide podľa nich o historický experiment.
Ruská raketa Sojuz v júni 2003 vyniesla jej družicu Mars Express, ktorá sa stala prvou planetárnou sondou Európskej vesmírnej agentúry.
Voda na Marse môže byť rozšírenejšia a mať mladší pôvod, ako sa predpokladalo. Vyplýva to z pozorovania tamojších piesočných dún čínskym vedeckým vozidlom Ču-žung.
Nekonečné červené pláne, rozložité vulkány, pozostatky dávnych riek a jazier i krátery po dopade meteoritov - to všetko ukazuje nová mapa Marsu.
Zatiaľ najlepšou stavebnou hmotou, ktorá by sa dala použiť na budovanie základní na Marse a Mesiaci, je škrob, ktorý sa dá získať zo zemiakov.
Merkúr, Jupiter, Venuša, Urán, Mars a Mesiac sa v pondelok na večernej oblohe zoradili do jednej línie, pričom niektoré z vesmírnych telies boli viditeľné aj voľným okom.
Astrobiologička Michaela Musilová môže byť prvou Slovenkou, ktorá zdolá Everest.
Sonda InSight, ktorá na Marse štyri roky skúmala jeho seizmickú aktivitu, sa odmlčala.
Keď v roku 1973 astronóm Carl Sagan vo svojej knihe popisoval možnosť vyslania človeka na Mars, predstavil problém, ktorý vtedy ďaleko presahoval náklady takejto misie.