Do bývalého koncentračného tábora Osvienčim prišlo 300 niekdajších väzňov, aby si pripomenuli pamiatku tých, ktorí sa pred 70 rokmi oslobodenia tábora nedožili.
Mala šestnásť rokov, keď ju Josef Mengele vytiahol z radu, ktorý viedol priamo do plynu. 87-ročná Edith Egerová spomína na osvienčimského Anjela smrti v rozhovore pre Pravdu.
Pred 70 rokmi zažilo Slovensko jedny z najkrvavejších dní a týždňov vo svojej novodobej histórii. Nacistický vražedný stroj sa nezastavil ani v sobotu na Tri krále, ani v nedeľu 7. januára.
Barack Obama podpísal zákon, ktorý znemožňuje údajným bývalým nacistom poberanie štátnych dôchodkov a ďalších sociálnych dávok.
Tajné služby USA využívali po druhej svetovej vojne nemeckých nacistov ako špiónov a informátorov v bývalom sovietskom bloku.
Bol členom NSDAP a spolupracovníkom nacistickej výzvednej služby, zarábal na lacnej pracovnej sile. Koncom vojny však zachránil 1 200 Židov.
USA roky tolerovali vyplácanie sociálnych dávok nemeckým vojnovým zločincom, ktorí dostávali financie v rámci dohody o opustení územia a zachovania príjmu.
O fungovaní Sobiboru nie je podľa vedcov stále k dispozícii dostatok informácií, pretože vyhladzovaciu operáciu tu prežilo len 58 väzňov.
Vo federálnej väznici vo Filadelfii už takmer mesiac čaká na verdikt súdu 89-ročný Johann Breyer, pôvodom zo Slovenska. A ešte prinajmenšom mesiac si tam počká.
Česko si 18. júna pripomína 72. výročie boja siedmich parašutistov s oddielmi SS a gestapa v pravoslávnom chráme Cyrila a Metoda v centre Prahy.
Pochod živých sa koná každý rok na uctenie pamiatky šiestich miliónov Židov, ktorých zavraždili nacisti.
Nacistický režim na konci druhej svetovej vojny skúmal možnosť použiť maláriou infikované komáre ako biologickú zbraň. Laboratórium založil Heinrich Himmler.
Niekoľko stoviek umeleckých diel zhabaných v mníchovskom byte možno nezmení majiteľa.
Nemeckí colníci údajne zabavili v byte 80-ročného Mníchovčania približne 1 500 obrazov, ktoré ich pôvodným majiteľom skonfiškovali nacisti.
Z rozprávania Philipa Bialowitza mrazí. Ležal pod mŕtvolami a videl, ako zástupy ľudí nič netušiac smerujú na smrť.
Na začiatku si myslela, že v úkryte strávi štrnásť dní, dennodenný strach o život, neistotu a muky v tichu zažívala nakoniec celých sedem mesiacov.
Joachim Gauck si v stredu ako vôbec prvý nemecký prezident uctil pamiatku obetí nacistickej masakri vo francúzskej dedinke Oradour-sur-Glane pred takmer 70 rokmi.
Je to takmer zabudnutý príbeh s nádychom grotesky aj tragédie. V rýchliku do Kolína v roku 1938 si sprievodca všimol muža v sukni a topánkami na vysokých opätkoch.
Hovorí, že nacisti ju okradli o medailu. Keby jej v auguste 1936 dovolili štartovať na letných olympijských hrách v Berlíne, bola by vraj zvíťazila.
História nepozná nijaké "čo by bolo, keby..." Iba fakty. Všetko ostatné sú špekulácie.