JOZEF PECHO: Počas minulých interglaciálnych období dokázala hladina oceánov stúpnuť o meter či dva v priebehu niekoľkých desaťročí. Dnes sú podmienky na takýto rýchly rast opäť na stole.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Donald Trump sa chvastá neakceptovaním záverov Parížskeho summitu, rád by nakupoval hviezdy a planéty ako popcorn a oceány drancoval ako eldorádo.
Zvyšok sveta, teda všetky ostatné krajiny dohromady, tvoria “iba” 176 012 ton, čo je stále výrazne menej než jednotka.
Moria a oceány pokrývajú viac ako 70 % zemského povrchu a hoci sa na prvý pohľad zdajú rovnaké, ich vlastnosti – vrátane slanosti – sa výrazne líšia.
PROJECT SYNDICATE: Oceány sú najväčšími spojencami ľudstva v boji proti klimatickým zmenám. Nemôžeme si dovoliť manipulovať s týmito životne dôležitými a zložitými ekosystémami.
To môže ohroziť druhy citlivé na teplotu vody. Oceány pohltili 90 percent zvyškového tepla vyprodukovaného ľudskou činnosťou od začiatku priemyselnej revolúcie.
Experti podotýkajú, že koralové útesy nie sú len podmorskou ozdobou či útočiskom mnohých morských živočíchov. Majú aj ďalšiu významnú funkciu.
Objem plastu, ktorý sa dostáva do svetových oceánov, od roku 2005 "bezprecedentne vzrástol". Do roku 2040 sa jeho množstvo môže takmer strojnásobiť, ak nebudú prijaté protiopatrenia.
More a oceány sa stali odpadkovým košom. Ako ovplyvňuje táto kontaminácia rýb náš jedálniček?
Produkcia plastov sa do roku 2040 viac ako zdvojnásobí. To by mohlo viesť k štvornásobnému zvýšeniu plastového odpadu v oceánoch a moriach do roku 2050.
WWF žiada globálnu dohodu o zastavení znečisťovania oceánov plastmi.
New England Aquarium a spoločnosť Draper pracujú na projekte, v rámci ktorého plánujú spracovať dáta zo satelitov, sonarov či radarov.
Proti vzostupu hladín oceánov bojovali už ľudia v neolite. Vyplýva to zo zistení tímu izraelských a austrálskych vedcov.
Izraelskí vedci v novo publikovanej štúdii informovali o svojom zámere využiť morské živočíchy sumky na štúdium množstva plastov v oceánoch.
Na samom juhu čilskej Patagónie, na jednom z najnehostinnejších miest sveta, analyzujú vedci vodu, planktón a veľryby.
Každý rok sa dostane do svetových oceánov zhruba osem miliónov ton plastov. Podľa niektorých štúdií teda bude v roku 2050 v oceánoch viac ton plastov, než koľko tam bude ton rýb.
Cousteau prestaval loďku na plávajúcu výskumnú stanicu s najmodernejším vybavením a vydával sa s ňou na výpravy, aby ukazoval ľuďom podmorský svet.
Oceánom škodí ľudská aktivita. Ryby sa lovia rýchlejšie, ako sa stačia reprodukovať, pričom sa ničia aj populácie mladých jedincov.
Žraloky usmrtia ročne na celom svete 5 ľudí, človek pozabíja za rovnakú dobu 100 miliónov týchto dravcov. Ľudstvo od roku 1950 vyhubilo 95 % žraločej populácie.
Oceány sú obrovské plochy vody, ktorá zapĺňa panvy oceánskej kôry medzi pevninami. Sústreďuje sa v nich asi 97% všetkého množstva vody na svete.