Zo zverejneného sumáru vyplýva, že administratíva prezidenta Bidena priznáva len malý diel zodpovednosti.
Pred príchodom Talibanu k moci pokrývala zahraničná pomoc takmer 75 percent verejných výdavkov Afganistanu.
PAVEL P. KOPECKÝ: USA spolu s Pakistanom či ďalšími hráčmi poskytovali radikálom naozaj všetko.
Použitie vojenskej sily musí byť pre USA posledným riešením, povedal americký prezident.
"Všetci by sme si mali priznať, že máme podiel na utrpení, ktorému budú ľudia v Afganistane čeliť,“ povedal Erik Jones, šéf Centra Roberta Schumana.
USA už priviezli z Afganistanu od pádu Kábulu v polovici augusta vyše 40-tisíc ľudí.
RADOVAN GEIST: Po chaotickej evakuácii Kábulu sa opäť začína hovoriť o európskych obranných kapacitách.
Spojené štáty ukončili najdlhšiu vojnu, akú kedy viedli.
Zdravotnícke pomôcky, ktoré WHO do krajiny priviezla, by mali vystačiť na ošetrenie približne 200-tisíc ľudí a vykonanie asi 3500 chirurgických zákrokov.
"Nemali by to byť preteky, kto zoberie najmenej Afgancov,“ povedala profesorka migračných štúdií Melissa Siegelová.
Zranených je viac ako 200 ľudí.
Na evakuáciu čaká na letisku v Kábule celkovo viac ako 10-tisíc osôb.
Ako zapadá Afganistan do súperenia veľmocí? Odchod vojakov z krajiny prezident USA Joe Biden zdôvodnil aj tým, že Washington sa musí zamerať na iné priority.
IGOR DANIŠ: Celá afganská realita, ako sa dlhodobo prezentovala celému svetu, bola skôr jedna novodobá Potemkinova dedina.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: V istom slovom zmysle sa Afganistan nachádza v permanentnej občianskej vojne.
PAVEL P. KOPECKÝ: V Afganistane povstalci postupujú rýchlosťou blesku a nie je ťažké pochopiť, ako je to možné.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Už keď v roku 2015 striedala „Trvalú slobodu“ operácia „Rozhodná podpora“, bolo na dobe trvanlivosti čosi skazené.
Takmer po 20 rokoch odchádzajú zahraničné jednotky z Afganistanu. Aká budúcnosť teraz čaká krajinu?
ANDREJ MATIŠÁK: Odchod zahraničných vojsk z Afganistanu už predznamená novú kapitolu dejín. Vojnu v krajine USA a NATO prehrali.