Ide o prvý svetový nález veľkého mäsožravca. Dobre zachovalé telo zvieraťa objavili v roku 2021 miestni obyvatelia.
Teploty klesajúce až pod mínus 50 stupňov sú aj v chladnom Jakutsku v ostatných rokov zriedkavé, čo spôsobuje topenie tamojšieho permafrostu.
Prvoúste živočíchy žili v dobe, keď po Zemi chodili neandrtálci a mamuti. Vedci vzorky permafrostu nazbierali už pred zhruba 20 rokmi.
Topenie večne zamrznutej pôdy v Arktíde, ktoré môže uvoľniť obrovské množstvo skleníkových plynov, ohrozuje nielen miestnu infraštruktúru, ale aj celú planétu.
V topiacom sa permafroste - večne zamrznutej pôde - na Sibíri sa našlo podľa vedcov dobre zachovalé jaskynné levíča, ktoré žilo pred 28 000 rokmi.
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil lepšie monitorovanie infraštruktúry v oblastiach topiaceho sa permafrostu.
Vedci objavili v permafroste na Sibíri mikroskopický mnohobunkový organizmus, ktorý sa im rozmrazením podarilo po 24 000 rokoch prebrať k životu.
Experti sa obávajú, že odstránenie znečistenia z rieky Ambarnaja, kam z miestnej tepelnej elektrárne uniklo viac ako 20-tisíc ton dieselového paliva, môže trvať aj desiatky rokov.
Neprítomnosť morského ľadu v Arktíde je úzko spojená s topením tamojšej trvalo zamrznutej pôdy - permafrostu.
Večne zmrznutá pôda v sebe ukrýva obávané choroby a odmäk by mohol prebudiť aj pravé kiahne. V Rusku sa pritom otepľuje 2,5-krát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta.
Otepľovanie permafrostu - trvalo zamrznutej pôdy, je klimatickou časovanou bombou. Ovplyvňuje život komunít, infraštruktúru, živočíchy aj stabilitu hôr.