Veľkú časť obilia vyvážame. Zarobili by sme viac, keby sme viac počúvali spracovateľov obilnín. „Vieme im vyhovieť,“ hovorí Gyula Zalabai, šľachtiteľ z Istropolu Solary.
Jediným štátnym tajomníkom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR tak ostáva Milan Kyseľ.
JOZEF SEDLÁK: Slovensko je krajina vidieka. Otázkou je, akého vidieka? Naše dediny sú zrkadlom zmien, ktorými prešlo za posledných 76 rokov slovenské poľnohospodárstvo.
Kedysi chodil kráľ Matej v prestrojení po krajine, aby získal pravdivý obraz o stave krajiny.
JOZEF SEDLÁK: Čo Slovensku v poľnohospodárstve nejde? Spolčovanie. Radi sa hlásime k družstevníctvu, ale v skutočnosti družstvá máme už viac rokov problém vytvoriť.
Slovensko zažilo atypický jún.
Komu sa z vymierania prírody a klimatickej krízy zatočí hlava, až spadne na zem, ani netuší, že možno pristál na riešení. Na pôde.
Za kľúčové pri udržaní a zvýšení potravinovej sebestačnosti Slovenska označujú najmä digitalizáciu poľnohospodárstva.
MARIÁN REPA: Problém Mičovského bol o nastavení priorít - mať plány nie je zlé, no v situácii, keď je veľa vecí v rezorte zlých, treba veci upratať. Na začiatok postačí, keď sa bude menej kradnúť.
Nelegislatívne uznesenie z dielne Výboru EP pre životné prostredie prináša odporúčaniavo vzťahu k pripravovanému Akčnému plánu nulového znečistenia vody, ovzdušia a pôdy a k novej stratégii EÚ pre pôdu.
Ladislav Miko spojil svoj život s pôdou. Ako vníma rodák z Košíc, ktorý je vedúcim Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave, súčasné slovenské poľnohospodárstvo?
Oživenie, mladá krv, ekologizácia a biodiverzita, živý vidiek, digitalizácia, presné poľnohospodárstvo. Aj do týchto slov by sa dali zhrnúť výzvy, ktorým čelí Slovensko aj Európa.
JOZEF SEDLÁK: Máme síce pandemické sviatky zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale naše sňatie z kríža, na ktorý nás pribil koronavírus, neprišlo.
JOZEF SEDLÁK: Moderné Slovensko zjavne nepočíta s rozvojom poľnohospodárstva a potravinárstva. Inak by sa nemohlo stať, že v Pláne obnovy sa preň nenájde ani jedno euro.
Slovensko nikdy nedovážalo toľko potravín ako v súčasnosti. Koľko je obcí, ktoré by v núdzovom čase vedeli prežiť vďaka funkčnému družstvu alebo hospodárom?
JOZEF SEDLÁK: Rakúsko, častý slovenský sen, nie je čo sa týka rozlohy či objemu produkcie žiadna veľmoc, a predsa sa nedalo vyšachovať z veľkej potravinárskej hry ako Slovensko.
JOZEF SEDLÁK: Keby sme poznali odpoveď na túto otázku, mnohé veci by boli na Slovensku jasnejšie. Napríklad aj pri definovaní poberateľov dotácií do poľnohospodárstva.
Slovenskú poľnohospodársku vedu opustil na sklonku minulého týždňa profesor Štefan Mihina, dlhoročný predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied.
JOZEF SEDLÁK: Naša kuchyňa sa od pádu železnej opony výrazne globalizuje. Zato pravé domáce jedlá sa začali vytrácať a najmä mladšia generácia stráca predstavu o pravej chuti potravín.
JOZEF SEDLÁK: Poľnohospodárstvo a potravinárstvo je pre európskych zákonodarcov tvrdý oriešok. Napísať zákon, ktorý bude rovnako spravodlivý pre každú krajinu EÚ, je takmer nemožné.