Slovensko, pokiaľ ide o príjmovú nerovnosť, prekvapuje.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Slovenská republika sa zaraďuje medzi štáty s nízkou mierou majetkových nerovností. Ktovie, či je to naozaj tak.
Nožnice nerovnosti sa ešte viac otvorili. Covidová pandémia sa najvýraznejšie dotkla chudobných, ale miliardárov mohla globálna zdravotnícka kríza potešiť.
Mali by sa miliardári vzdať väčšiny novonadobudnutého majetku, ktoré získali počas koronakrízy?
RUDOLF MAREC: Čoraz častejšie používané slovné spojenie príjmová nerovnosť evokuje v ľuďoch určitú nespravodlivosť, krivdu, nerovnosť v šanciach a možno i závisť a zlosť.
Politológ Tomáš Profant z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe hovorí pre TV Pravda o rizikách, ktoré prináša príjmová nerovnosť vo svete aj na Slovensku.
Osem najbohatších ľudí sveta vlastní toľko, čo polovica najchudobnejších ľudí sveta a táto nerovnosť sa neustále zväčšuje.
Súčasný svetový ekonomický systém umožňuje superboháčom byť ešte bohatšími, kým stovky miliónov ľudí ostávajú žiť v chudobe.
JAROSLAV GILÁNI: Ekonomika pracuje vo vysokých obrátkach, ľudia utrácajú zarobené alebo vypožičané peniaze a jediné obavy z budúceho vývoja majú finanční experti a politici.
ŠTEFAN DOMONKOS: Príjmová nerovnosť a chudoba v ľudskej spoločnosti, jej najrôznejšie pramene a následky sú prirodzenou doménou spoločenských vied.
MARTIN KOVÁČIK: Príjmová nerovnosť vo svete sa stáva najväčším problémom súčasnej doby. U nás sa to ešte naplno neprejavilo.
USA bojujú s najvyššou príjmovou nerovnosťou za posledné desaťročie. Programy Trumpa ani Clintonovej nezaručujú, že sa príjmová nerovnosť v blízkej budúcnosti obráti.
Aj napriek horlivým vyhláseniam európskych lídrov, že príjmovú nerovnosť medzi ľuďmi budú radikálne znižovať, opak sa ukazuje ako pravda.
Peniaze na rast dôchodkov, platov učiteľov či nižší deficit a dlh ide štát získať viac od majetnejších ľudí a od veľkých bohatších firiem.
MARTIN KOVÁČIK: Veľa sa hovorí o príjmovej nerovnosti. Bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú, znie vo svete, ale aj na Slovensku.
Na priemerný plat siahajúci k 900 eur v hrubom nesiaha až 57 percent Slovákov. Šestina pracujúcich má hrubý plat pod 500 eur.
Výzvou pre krajiny eurozóny je aj hľadať riešenie narastajúcej príjmovej nerovnosti v európskych krajinách, ktorá je ako voda na mlyn pre radikálne a extrémistické strany.
Mladí ľudia sa už nikdy nebudú mať tak dobre ako ich rodičia, kapitalizmus zlyháva, tvrdí profesor Durhamskej univerzity Christian Schweiger.
PETER JAVŮREK: Okolo čísel, percent a grafov sa dajú vždy vymýšľať rôzne ekvilibristiky podľa toho, či je cieľom niečo zveličiť, alebo naopak, bagatelizovať.
ZUZANA KUSÁ: Svet hovorí o rastúcich príjmových rozdieloch a o tom, že časť ľudstva nemá z rastúceho bohatstva nijaký prospech.