Aký je prínos reformy a aké sú jej najväčšie nedostatky?
Od septembra budú prvé ročníky tridsiatich základných škôl fungovať po novom. Pedagógovia sa začnú pripravovať skôr.
IGOR DANIŠ: Otázok je veľa, k zmenám však musí dôjsť. Možno je lepšie skočiť do vody a plávať, ako sa len pripravovať a „skutek utek“.
Obsah sa nakoniec až tak redukovať nebude, bude sa meniť najmä spôsob, ako k nemu budú deti s učiteľmi pristupovať.
Cieľom zmien nového štátneho vzdelávacieho programu je zlepšenie gramotností a zručností žiakov potrebných pre 21. storočie.
JURAJ DRAXLER: Bohužiaľ, u nás je naozaj odborníkom na školstvo často niekto, kto vie povedať pár viet o konštruktivizme.
MARIÁN REPA: Školstvo čaká ďalšia reforma, čo prirodzene vyvoláva obavy, ako to zasa dopadne. Doteraz jedna školská reforma striedala druhú, no výsledok je biedny.
Učivo sa bude redukovať, školy budú môcť výučbu prispôsobiť a cieľom bude najmä kvalita a nie kvantita učiva.
LÍVIA ČERNICKÁ: Od jari sa zástupcovia vysokých škôl a študenti rozprávajú s ministerstvom školstva o tom, ako by sa univerzity mali zmeniť.
GP SR v rámci legislatívneho procesu k návrhu zákona o vysokých školách uplatnila zásadnú pripomienku. Tou odmietla predložený návrh zákona ako celok.
Ministerstvo školstva predloží v piatok do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely vysokoškolského zákona.
Základom zmien v školstve sú tri hlavné zákony, ktoré schválila Národná rada SR. Dokopy ide o približne stovku zmien.
Po celom Slovensku sa v 25 školách overuje nová štruktúra vzdelávania. Jednou zo škôl je aj súkromná ZŠ pre nadané deti na Bajkalskej ulici v Bratislave.
RÓBERT CHOVANCULIAK: Za posledných desať rokov vzrástli mzdy učiteľov o 80,4 %, pričom priemerné mzdy v hospodárstve narástli v tomto čase o 45,6 %.
IGOR DANIŠ: Každá nová vláda prichádza s vlastnou reformou školstva. Vždy ju ohlási s fanfárami, nasľubuje hory-doly a šťastím je, keď sa nič nezhorší.
EMIL VIŠŇOVSKÝ: Byrokratická krátkozrakosť spočíva v spoliehaní sa na formalizáciu tvorivých procesov. Je preto zásadnou otázkou, akým spôsobom modernizáciu vysokých škôl robíme.
JURAJ DRAXLER: Po začiatku školského roka sa, ako vždy, začnú vynárať diskusie o kvalite vzdelávania. Ak chceme školstvo zmeniť, treba hovoriť úplne konkrétne o tom, čo chceme dosiahnuť.
VLADIMÍR URBAN: V programoch opozičných strán sa konečne objavujú myšlienky, ktoré sa napriek svojej racionálnosti ešte pred niekoľkými rokmi považovali za kacírske.
Starý kreditový systém, ktorý u nás funguje 10 rokov, nahradí nový. Učitelia sa obávajú, že ich pripraví o peniaze.
Nie každý vie, že „vínny“ prívlastok „neskorý zber“ nehovorí o čase, kedy sa hrozno zbieralo, ale o obsahu cukru v mušte. Vysoké školy tiež zažívajú niečo ako neskorý zber.