Vybraté peniaze rakúska vláda potom plánuje prerozdeliť medzi občanov vo forme takzvaného klimatického bonusu.
Súbežne s klimatickými zmenami žiada stále viac spotrebiteľov od výrobcov, aby bola súčasťou ich biznisu udržateľnosť.
IGOR DANIŠ: O zmenách financovania Európskej únie sa vedú diskusie už dlhšie. Až stav klimatickej núdze a Plán obnovy, ktorý treba zafinancovať, donútili EÚ k činom.
Európa by si mohla pri dosahovaní klimatických cieľov bez zavedenia správnych opatrení, akým je napríklad uhlíková daň, zničiť veľkú časť priemyslu.
RADOVAN GEIST: Prejav predsedníčky EK o stave únie nepriniesol veľa prekvapení. Bol skôr rekapituláciou roka, za ktorý sme si užili prekvapení viac než dosť.
My občania EÚ chápeme COVID-19 ako spoločnú hrozbu, ktorá môže postihnúť jednu krajinu skôr ako iné, no nakoniec nás zasiahne všetkých a môže ovplyvniť náš každodenný život ako vojna.
Zavedenie uhlíkového cla na hraniciach EÚ považuje podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič za spôsob tlaku na ostatné krajiny.
Európa aj Slovensko chcú byť do polovice storočia uhlíkovo neutrálne. Znamená to prestať používať plyn, ropu a uhlie, prejsť na elektrinu, hovorí odborník.
PETER TAKÁČ: Odkiaľ vezmeme prostriedky na radikálny posun k ekologicky zodpovednej ekonomike? Od producentov skleníkových plynov, od finančných špekulantov...