EMIL VIŠŇOVSKÝ: Príspevok Maroša Beráka (13. 2. 2016) k „tragickej situácii humanistov na Slovensku“ ma celkom potešil.
MAROŠ BERÁK: Zdá sa, že diskusia, týkajúca sa štátneho financovania a podpory humanitných vied, nadobúda čoraz zaujímavejšiu podobu.
Moderná elektronika dokáže odmerať už aj metabolity a elektrolyty v pote, údaje nakalibruje podľa telesnej teploty a pošle ich priebežne napríklad do smartfónu.
IVAN KUSÝ: K reklamným textom sa zvykneme stavať podozrievavo, nedôverčivo až odmietavo.
Čo budú ľudia jesť v budúcnosti, ako sa budú učiť deti v školách a čo sa bude vyrábať? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedali odborníci počas Noci výskumníkov.
Máme veriť snom predvídajúcim budúcnosť? Otázka stará ako ľudstvo samo si zasluhuje vedecký prístup.
Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied opäť bijú na poplach. Tentoraz pre spôsob, akým sa pripravuje zákon o verejných výskumných inštitúciách.
Najväčšia zmena v Slovenskej akadémii vied od roku 1989 môže uviaznuť na mŕtvom bode. Je to o to vážnejšie, že sa od nej čaká viac peňazí na podporu slovenskej vedy.
Jeho meno je registrovanou obchodnou značkou. Časopis Time ho vyhlásil za osobnosť storočia. Je po ňom pomenovaná fotochemická jednotka Einstein aj planétka 2001 Einstein.
Slovenská akadémia vied chce prilákať skúsených vedcov zo zahraničia, ktorí by mali dva až tri roky pôsobiť na Slovensku.
Splnomocnenec vlády pre výskum a inovácie Jaromír Pastorek už dávnejšie označil za jeden z problémov slovenskej vedy málo súťažných zdrojov v grantoch.
Na košickej Technickej univerzite majú unikátne laboratórium, ktoré umožňuje záujemcom robiť merania na diaľku.
JURAJ PODOBA: V akademickom priestore často nie je podmienkou kariéry a uznania inovatívnosť, originálnosť a kritickosť myslenia. Sú skôr problémom.
Americkí vedci chcú vytvoriť databázu vzoriek DNA získaných od milióna ľudí, od ktorých analýzy si sľubujú lepšie pochopenie vzniku ľudských chorôb.
Zatiaľ iba jeden vedec na Slovensku získal veľmi cenený miliónový grant ERC. Vola sa Ján Tkáč a rieši výskumné úlohy, ktoré môžu priniesť pokrok pri zisťovaní aj liečbe rakoviny.
Budúci šéf Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík pracuje v Akadémii 35 rokov. Minulý týždeň ho Snem SAV zvolil za nástupcu predsedu SAV Jaromíra Pastoreka.
MARIÁN SEKERÁK: Lamentovania nad neutešeným stavom slovenského univerzitného vzdelávania bolo už dosť. Nastal čas pozrieť sa na príčinu tohto stavu.
PETER JAVŮREK: Celkové výdavky na vedu sú u nás na úrovni 0,82 % z HDP. Už samotné toto číslo je výsmechom rečiam o „znalostnej ekonomike“.
Slovensko sa chce stať členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Bratislava tak získa prístup k strategickým informáciám v oblasti kozmických aktivít.
OLIVER BAKOŠ: Môže nám to pripadať ako trochu nevšedná záľuba, ale vedcov je oveľa ľahšie redukovať než úradníkov.