Podľa štúdie ľudia pociťovali po vypuknutí vojny vyššiu úroveň psychického stresu ako po jadrovej katastrofe vo Fukušime či počas pandémie covidu.
Vedci zistili, že vírusy, ktoré pred stovkami miliónov rokov ohrozovali stavovce, zohrali dôležitú úlohu aj pri vývoji mozgu a tiel ľudí.
Jadroví vedci dúfajú, že by prispel k odhaleniu doteraz neznámych častíc a priniesol revolúciu vo fyzike.
Ide o prvú štúdiu, ktorá analyzuje rozdiely v očakávanej dĺžke života vo svetle širokého spektra faktorov vrátane plemien, veľkosti, tvaru tváre a pohlavia psov.
Ľudský druh sa vydal do chladných vyšších zemepisných šírok Európy pred viac ako 45 000 rokmi, teda oveľa skôr, ako bolo doteraz známe.
Nové vlákno je veľmi tenké, no hreje ako páperie.
Nórski vedci skúmali neurónové siete využívané pri oboch spôsoboch písania.
Doterajšie spôsoby liečby akné môžu spôsobovať vážne vedľajšie účinky.
Aj rok 2023 priniesol mnohé objavy a prínosy vo svete vedy a techniky.
Odhalenie mikroskopických prvotných čiernych dier, ktoré vznikli z horúcich zhlukov hmoty počas prvej sekundy po veľkom tresku, by mohlo pomôcť vyriešiť niektoré problémy modernej vedy.
Mačky sú podľa vedcov jedným z najproblematickejších inváznych druhov na svete.
Zistili, že všetky mačkovité šelmy mali najskôr hnedé alebo šedé oči a šedá farba dúhoviek neskôr umožnila vznik ostatných farieb.
Tento materiál neznámeho pôvodu bol vyhľadávaný už za čias starovekého Egypta, archeológovia ho objavili napríklad aj v slávnej hrobke faraóna Tutanchámona.
Chybná tvorba bielkovín prispieva k zlej kvalite vajíčok, čo je jedna z najčastejších príčin neplodnosti.
Výskum podporený americkou NASA je podľa autorov prvý, ktorý sa zaoberal dopadmi kozmického žiarenia na sexuálne zdravie astronautov.
Unikátny projekt má detegovať a predpovedať narušenia na hranici medzi vesmírom a Zemou zodpovedné za výpadky spojenia so satelitmi.
Zaujímavá štúdia skúmala, ako vlci ovplyvňujú aktivitu bobrov, a tým aj zloženie lesa.
Doteraz najstaršie priame dôkazy o obuvi pochádzajú z amerického štátu Oregon a európskych lokalít z obdobia pred asi 10 000 rokmi.
Šimpanzy žijú v tlupách súperiacich o zdroje a územie. Bežne pri tom využívajú koordinovanú agresiu, ktorá môže vyústiť aj do smrti jedincov.
Sadze, síra a prach sú schopné blokovať slnko a prispievať k celosvetovej zime, pri ktorej zaniká vegetácia, čo má ničivé následky pre živočíchy.