Nový záber ukazuje 50 mladých hviezd s hmotnosťou menšou alebo podobnou ako Slnko, ktoré sú od Zeme vzdialené asi 390 svetelných rokov.
Vedci po celom svete v rámci rozsiahleho projektu mohli po prvý raz počuť nízkofrekvenčné gravitačné vlny vznikajúce pri zrážkach čiernych dier.
Na najnovšom obrázku sa Saturn javí extrémne tmavý v dôsledku absorpcie slnečného svetla metánovým plynom.
Európska raketa Ariane 5 absolvovala svoj posledný let. Na obežnú dráhu vypustila francúzsky vojenský satelit Syracuse 4B a nemeckú družicu Heinrich Hertz.
Touto metódou by sa dal čas výroby motorov skrátiť o polovicu a v porovnaní s predošlými modelmi by sa dokázali ušetriť i náklady.
Vyvinuté technológie chcú vedci využiť aj na lety k asteroidom, Mesiacu, Marsu a ďalším telesám slnečnej sústavy.
V nasledujúcich dňoch budú mať fanúšikovia astronómie posledný raz v tomto roku možnosť vidieť stretnutie Venuše s Mesiacom na večernej oblohe.
A nielen to. Ani jedna z doterajších žien, ktoré vzlietli do vesmíru, nesedela v kozmickej lodi sama, tak ako Tereškovová.
Raketa sa mala z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane vydať na svoju poslednú cestu predtým, ako ju nahradí nová generácia nosných rakiet.
Pre astrobiológiu ide o veľký objav. Je to prvýkrát, čo bol tento prvok objavený v inom oceáne, ako v tom pozemskom.
Misiu sondy plánovali len na 21 mesiacov, vedecké úlohy však dokázala plniť 25 rokov.
Astronauti NASA strávili mimo Medzinárodnej vesmírnej stanice v otvorenom kozme celkovo šesť hodín.
Ruská raketa Sojuz v júni 2003 vyniesla jej družicu Mars Express, ktorá sa stala prvou planetárnou sondou Európskej vesmírnej agentúry.
Saturn znovu získal prvenstvo v počte mesiacov v Slnečnej sústave. Astronómovia potvrdili objav 62 nových mesiacov tejto planéty, čím sa ich oficiálny počet zvýšil na 145.
Americké múzeum vypísalo odmenu pre toho, komu sa podarí nájsť fragment meteoritu, ktorý dopadol začiatkom apríla blízko hraníc medzi štátom Maine a Kanadou.
Medzinárodný tím vedcov zachytil najväčšiu vesmírnu explóziu v histórii skúmania vesmíru.
Čína plánuje vybudovať systém družíc, ktorý má od roku 2030 slúžiť ako komunikačný most pre misie na Mesiac a do ďalších častí vesmíru. Využívaný má byť tiež pre činnosť priamo na Zemi.
Voda na Marse môže byť rozšírenejšia a mať mladší pôvod, ako sa predpokladalo. Vyplýva to z pozorovania tamojších piesočných dún čínskym vedeckým vozidlom Ču-žung.
Po prvýkrát astronómovia zachytili tieň čiernej diery a silný prúd materiálu, ktorý z nej vychádza.
Sondu vyniesla do vesmíru raketa Ariane-5, ktorá vzlietla z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane.